Financovanie prostredníctvom vydávania dlhopisov nie je pre malé a stredné podniky optimálne a už vôbec nie, ak sa dostanú do finančných problémov. Uviedol to pre TASR Ľuboš Vančo z KPMG Slovensko.
"Na ich vydávanie nie je teraz vhodná doba, keďže v súčasnosti je úverové financovanie na Slovensku historicky asi najlacnejšie. Dlhopisy emitované podnikmi si môžu kupovať zamestnanci, ale aj iné právnické a fyzické osoby. Drvivá väčšina našich podnikov však nie je zvyknutá vydávať dlhopisy, týka sa to aj stredne veľkých, ale aj veľkých podnikov. Pokiaľ firma zamestnancom prestane vyplácať mzdy, je to signál, že je na tom už zle. Pravdepodobnosť, že by v takej situácii vydávala dlhopisy, je takmer nulová," domnieva sa Vančo. Pripomenul tiež, že bežne sa v zahraničí dlhopisy vydávali vtedy, keď bankové úverovanie bolo relatívne drahé, podniky hľadali nejakú lacnejšiu alternatívu, a tou boli aj dlhopisy.
"Podniky zvyknú inklinovať k ich emisii potom, čo im banky pri podpise zmluvy kladú veľa reštriktívnych podmienok, napríklad na výšku dosahovaného zisku, vyžadujú si informácie o ďalších úveroch alebo aj o emisii dlhopisov. Podnik, ktorý sa bankovým reštrikciám podriadiť nechce, môže pristúpiť k emisii dlhopisov," myslí si Vančo.
Dlhopisom podnik dá jeho majiteľovi prísľub, že mu v určenom termíne zaplatí istinu aj úrok z peňažných prostriedkov, ktoré podniku požičal. "Keď firma vydá dlhopisy, väčšinou si môže zobrať aj úver, opačne je to ťažšie. Dlhopisy sú spojené s istinou a úrokom a kto chce, si ich kúpi, zhodnotí si to riziko. Vo väčšine prípadov nie sú spojené so žiadnymi inými požiadavkami, a ani s ručením majetkom firmy, pozemkami. Na rozdiel od úveru, ktorý je často spojený s ručením, podnikové dlhopisy slúžia na doplnenie financovania podniku," priblížil Vančo. Podľa neho historicky inklinujeme k nemeckému modelu, a tým je bankové financovanie. "Nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, a to aj vzhľadom na to, že kapitálový trh u nás veľmi dobre nefunguje. Dlhopisy sa udomácnili viac v krajinách anglo-amerického prostredia, kde kapitálový trh funguje lepšie," uzavrel Vančo.
Novela zákona o dlhopisoch od septembra podľa Ministerstva financií (MF) SR znižuje administratívnu náročnosť vydávania nových emisií dlhopisov zrušením niektorých nadbytočných informačných povinností a zavádza flexibilnejšiu úpravu emisných podmienok a určovania výnosov z dlhopisov čo umožňuje podnikateľom flexibilnejšie reagovať na meniacu sa situáciu na finančnom trhu.
"Na druhej strane posilňuje práva majiteľov dlhopisov, napríklad umožňuje zriadenie schôdze majiteľov, alebo voľbu kolektívneho zástupcu majiteľov dlhopisov, čo umožňuje efektívnejšie chrániť práva majiteľov dlhopisov. Novelou sa tiež umožňuje vydávať emisie dlhopisov po častiach (tzv. tap emisie) a emisie zabezpečených dlhopisov, teda dlhopisov, za vyplatenie ktorých prevzala záruku tretia osoba - ručiteľ," uviedlo MF SR pre TASR.