V Bulharsku je posledné dva týždne veselo. Masové výbery peňazí klientov z účtov ochromili dve veľké banky a celé to skončilo injekciou likvidity v objeme 3,3 mld. levov (cca 1,7 mld. eur) pre tieto banky. Najzaujímavejšie na vzniknutej situácii je, že ju neodštartovali straty bánk, ktoré by mohli ohroziť peniaze klientov, ale spory medzi oligarchami.
Z toho, čom čítal v zahraničných médiách, som pochopil, že sa to zomlelo nejako takto: Podnikateľ blízky politikom vlastniaci štvrtú najväčšiu banku v krajine – Korporátnu Komerčnú Banku, sa dostal do sporu s jedným politikom a zároveň aj podnikateľom, ktorý vlastní okrem iného aj mediálne impérium. Ten druhý z nich využil médiá, aby šíril zlé správy o tom prvom a o jeho banke, čo viedlo k masovým výberom prostriedkov klientov z banky. Korporátna Komerčná Banka prišla o vyše 20 % svojich vkladov a Bulharská centrálna banka ju následne až do odvolania zatvorila.
Aby toho nebolo málo, tak niekto ďalší zistil, že sa podobným spôsobom môže uškodiť aj druhej veľkej banke v krajine, ktorú kontrolujú domáce subjekty – Prvej Investičnej Banke. Tá je treťou najväčšou v krajine. A tak sa začali rôznymi kanálmi (maily, sociálne siete, SMS...) šíriť správy pre klientov, aby z banky vyberali peniaze. Banka prišla podľa odhadov o vyše 10 % vkladov a pomocné lano jej napokon vrhla Bulharská centrálna banka injekciou likvidity.
Ostatné veľké bulharské banky sú nateraz v pohode. A to predovšetkým z toho dôvodu, že majú silné zahraničné matky, pri ktorých v súčasnosti obavy o vklady nie sú príliš opodstatnené. A aj kvôli tomu, že ich nevlastnia bulharskí oligarchovia, ktorí si medzi sebou riešia spory.
Tento vývoj je peknou demonštráciou základného kameňa frakčného bankovníctva – dôvery. V zásade platí, že banka je solventná vtedy, keď si jej klienti myslia, že je solventná. Pokiaľ si to z nejakého dôvodu prestanú myslieť, tak je jej solventnosť ohrozená. Klienti začnú vyberať hotovosť, ktorú banka k dispozícii vo väčšom objeme k dispozícii nemá, pretože aktíva banky sú viazané väčšinou dlhodobo, pričom jej pasíva sú vo veľkej miere k dispozícii na požiadanie.
Banka si väčší obnos hotovosti dokáže zaobstarať tak, že si za ňu zamení svoje rezervy v centrálnej banke. Keď sa jej tieto rezervy vyčerpajú, tak jej ostávajú dve možnosti, ako zaobstarať ďalšie rezervy – buď bude predávať svoje aktíva iným bankám, ktoré jej za nich zaplatia svojimi rezervami, alebo založí svoje aktíva do centrálnej banky (prípadne aj do inej komerčnej banky, keď sa nájde taká, ktorá bude ochotná ísť do vysokého rizika), ktorá jej za ne dodá nové rezervy.
V oboch prípadoch sú ale obmedzenia: Keď banka začne vo veľkom predávať aktíva so snahou získať rezervy okamžite, tak ich bude predávať výrazne pod cenu, čo u nej spôsobí veľké straty. Navyš likvidných aktív banky nemajú vo svojich knihách až tak veľa. Pri založení aktív je zase objem rezerv, ktoré si môže takto požičať limitovaný kvalitou aktív. Centrálna banka berie len kvalitnejšie aktíva a aj za na tie dáva haircuty (teda napr. za hypotéku dostane pôžičku len na úrovni napr. 70 % jej nominálnej hodnoty). Čím viac ľudí si teda príde vybrať hotovosť, tým sú možnosti banky ich vyplatiť nižšie.
Strata dôvery teda môže pokojne potopiť aj úplne zdravú banku. Na rozdiel od MMF, ktorý v júni vydal správu, že bulharský bankový systém je zdravý, nie som až tak naivný a nemyslím si, že banky v rukách oligarchov a kamarátov politikov môžu byť zdravé. A to preto, že sa skrz ne rozdávajú úvery kamarátom alebo na politickú objednávku, ktorými sa financujú projekty s pochybnou návratnosťou.
Také niečo sa stalo aj u nás v deväťdesiatych rokoch a prepojenie bánk s politikmi napríklad výraznou mierou prispelo aj k súčasným problémom bánk v Slovinsku. (Ostatne keby bola kvalita aktív Korporátnej Komerčnej Banky v poriadku, tak by vláda po jej zatvorení neohlásila jej rekapitalizáciu, ale zrejme by jej stačil záchranný úver). Dôvod súčasných masových výberov vkladov v Bulharsku však ich zdraviu nepripisujem.
Súčasný kolaps dôvery v niektoré banky v Bulharsku ukazuje ďalší nedostatok frakčného bankovníctva - banky sa môžu stať nástrojom hry politiky a oligarchov. Tí si svoje mocenské boje môžu riešiť tak, že začnú podkopávať dôveru v banky. Stačia k tomu médiá a sociálne siete. Nechcem tu konšpirovať, ale to, že v Bulharsku budú v októbri predčasné voľby a súčasná banková kríza nemusí byť zhoda okolností.