Nemecko má právo odmietnuť niektoré sociálne dávky občanom EÚ, ktorí sa prisťahovali do krajiny, ale nepracujú. S odvolaním sa na dnešné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu o tom informovala agentúra DPA.
Únia vášnivo debatuje o podozreniach zo zneužívania sociálnych dávok migrantmi. Debatu sčasti podnietilo aj zrušenie obmedzení týkajúcich sa Bulharska a Rumunska od 1. januára tohto roka.
Európsky súdny dvor mal rozhodnúť v prípade mladej Rumunky Elisabetty Danovej a jej syna Florina, ktorí žijú v nemeckom meste Lipsko spolu so sestrou ženy najmenej od novembra 2010.
Danová si nehľadala v Nemecku zamestnanie, nikdy nepracovala ani v Rumunsku. Vo vlasti nadobudla len tri roky školského vzdelania a nemčinu ovláda len minimálne, uvádza sa v stanovisku súdu. Žena od nemeckého štátu dostáva sociálne dávky na dieťa.
Proti úradom v Lipsku však Danová podnikla právne kroky po tom, čo jej zamietli dávky životného minima, sociálnu podporu i príspevok na bývanie a výdavky spojené s vykurovaním, ktoré sú nemeckým občanom dostupné na základe benefičného systému nazvaného Hartz IV, píše DPA.
Súd v Luxemburgu však dospel k záveru, že pravidlá EÚ od ekonomicky neaktívnych imigrantov požadujú, aby mali "dostatočné vlastné zdroje" počas prvých piatich rokov svojho pobytu v členskej krajine EÚ.
"Členský štát... musí mať možnosť odmietnutia poskytovania sociálnych výhod ekonomicky neaktívnym občanom únie, ktorí využili svoje právo na slobodu pohybu len s cieľom získať sociálnu podporu iného členského štátu," uviedol súd v tlačovom vyhlásení.
"Čo sa týka pani Danovej a jej syna, súd sa domnieva, že nemajú dostatok zdrojov, a preto sa nemôžu dožadovať práva na pobyt v Nemecku na základe smernice o voľnom pohybe občanov EÚ," dodáva súd. Preto sa Danová a jej syn nemôžu domáhať "rovnocenného zaobchádzania" s nemeckými občanmi, uzavrel súd.