Lady je mŕtva, nech žije Británia. Ako vyzerá krajina, ktorej vyše dekádu šéfovala z adresy Downing Street 10? A ako vyzerá Európa, ktorej ekonomické zjednocovanie najskôr vítala, no európskeho superštátu sa desila? Včera zosnulá veľká obdivovateľka ekonómov Friedricha Hayeka a Miltona Friedmana Margeret Thatcherová by asi nebola rada.
Euro nebude nikdy fungovať
Thatcherová vytiahla svoju krištáľovú guľu ešte v deväťdesiatych rokoch a predpovedala katastrofu na juhu kontinentu. Železná lady bola veľkou zástankyňou spoločného európskeho trhu - verila, že rušenie obchodných bariér medzi jednotlivými štátmi starého kontinentu povzbudí hospodárstvo a profitovať z toho budú všetci.
Neskôr, ako sa z Bruselu začali šíriť správy o hlbšej integrácii, postavila sa ostro proti. "Nerobím britský štát menším len preto, aby som neskôr všetky tieto kompetencie dala Bruselu," odznelo v jej pamätnom prejave v belgických Brugách.
Thatcherová bola polarizujúca osobnosť - myšlienka zjednoteného Nemecka sa jej nepáčila a dokonca aktívne lobovala proti. Vyslovený odpor však mala k spoločnej mene, vízia ktorej sa formovala už v deväťdesiatych rokoch.
"Spoločná mena nebude nikdy fungovať. Každá mena s fixným kurzom nakoniec stroskotala," vyhlásila ešte v roku 1993 v rozhovore v časopise Forbes. "Všetci sme na rôznych úrovniach rozvoja a máme odlišné ekonomiky. Niektoré európske krajiny jednoducho na spoločnú menu nemajú."
Euro spomína aj vo svojej knihe "The Path to Power" z roku 1995: "Nemecko a Francúzsko skončia nakoniec tak, že chudobnejším krajinám budú platiť regionálne subvencie. Tieto totiž v spoločnom menovom bloku stratia konkurencieschopnosť a bez subvencií nebudú schopné prežiť."
V ďalšej knihe, "Downing Street Years" z roku 1993 dokonca spomína aj hrozbu bail-outu, teda scenára, ktorému sme v eurozóne boli svedkami už v prípade piatich krajín. "O tom, že spoločná mena je zlý nápad, musíme presvedčiť obe strany - Nemecko, ktoré nebude schopné ďalej do takej miery stáčať infláciu, ktorej sa tak desí, ako aj chudobnejšie štáty, ktoré budú musieť prijať bail-out, aby sa vysporiadali s následkami devastácie svojich neefektívnych ekonomík spoločnou menou."
Thatcherovej dedičstvo - nízka nezamestnanosť
Počas svojho úradovania viedla ťažké boje s odbormi a rušila štátne subvenice pre podniky. Výsledok na seba nenechal dlho čakať - krajinou otriasla séria veľkých bankrotov, nezamestnanosť sa dostala na najvyššie čísla v histórii modernej Británie a v uliciach miest zúrili otvorené boje medzi ozbrojenými zložkami a protestujúcimi zapaľujúcimi Molotovove koktaily.
"Vy sa otočte, ale vaša lady sa neotočí," povedala členom svojej Konzervatívnej strany v čase najhlbšej krízy, keď v roku 1984 dosahovala nezamestnanosť 11,9 %. Strana pod jej vedením neotočila a zotrvala aj napriek tomu, že jej kabinet sa stal asi najnenávidenejší v dejinách. Thatcherová nedostala prezývku Železná lady len tak - svojou nekompromisnosťou skrotila napríklad mocné banícke odbory, ktoré mali v tom čase až milión členov a poriadali násilné protesty - to je úspech, z ktorého ťažili aj neskoršie vlády Labouristickej strany.
Thatcherovej vízia pracovného trhu viedla k tomu, že na konci decembra 2012 bolo v Británii zamestnaných až 29,8 milióna ľudí, viac ako kedykoľvek predtým. To všetko aj napriek dvojitej recesii a najhoršej finančnej kríze v dejinách krajiny od druhej svetovej vojny. "Čakal by som, že nezamestnanosť porastie oveľa viac," hodnotí Thatcherovej dedičstvo profesor ekonomickej histórie Nicholas Crafts z Warwick University, ktorý sa o téme rozhovoril pre agentúru Bloomberg. "Bez Thatcherovej reforiem by sme mohli mať aj o milión nezamestnaných viac. Čo dala nášmu trhu práce? Platovú flexibilitu - to je faktor, ktorý našu nezamestnanosť stále drží nízko aj tri desaťročia po tom, ako opustila úrad."
Myslí si to aj Matthew Oakeshott z Liberálnodemokratickej strany, ktorý na svojom twitteri zverejnil status: "Vždy som si myslel a stále si to myslím, že naša nezamestnanosť by bola vyššia o milióny, keby neexistovali reformy trhu práce zavedené Thatcherovou."
Nie všetci však súhlasia. Kým politici prichádzali s prejavmi sústrasti, ľudia na glasgowských uliciach tancovali. Železná lady rozdelila spoločnosť ako už nikto po nej. Okrem boja proti odborárskym barónom, reforme trhu práce a zatváraniu štátnych baní a lodeníc prišla aj s mohutnou privatizáciou, kedy sa do rúk súkromných podnikateľov dostali firmy ako British Airways, BAE Systems alebo British Telecomunications. Tie sú úspešné doteraz.
City ju stále miluje
Aké dedičstvo Británii ešte zanechala? Londýnske City. Práve vďaka nej sa Londýn stal svetovým fnančným centrom. Reformy a rohodnutia, ktoré jej kabinet prijal, znamenali začiatok elektornického obchodovania a prístup na tamojší trh pre cudzie banky.
Práve postavenie londýnskeho finančného centra ilustruje posun, kam sa Británia za roky od jej odchodu posunula - kontroverzná daň z finančných transkacií (ktorú Británia nezaviedla, ale paradoxne, zasiahla ju podľa odhadov najviac) a stanovenie stropu pre odmeny bankárov robia Londýn stále menej atraktívnym. "Myslím, že keby tu bola, aj City by vyzerala inak," myslí si Martin Taylor, bývalý vysokopostavený pracovník v Barclays.
Práve rok 1986 a jej deregulácia bankového sektora priniesla rozmach City, príchod amerických investičných bánk. Znížila daň z príjmu a zrušila kontrolu výmenného kurzu. "Keby nebolo týchto reforiem, myslím, že inde v Európe by nám vyrástla konkurencia, napríklad vo Frankfurte alebo Paríži," povedal Adam Pollock z Panmure Gordon pre porál eFinanceCareers.
Margaret Thatcherová zomrela včera vo veku 87 rokov.