Najväčšie rýchlo rastúce ekonomiky sveta, takzvaná skupina BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), rozpracúvajú návrhy na prekonanie podrozvinutosti, ako aj plány na obídenie tradičných svetových finančných inštitúcií, akými sú Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Lídri pätice krajín na summite v juhoafrickom Durbane totiž hovoria o úmysle vytvoriť paralelné inštitúcie Bretton-Woodskeho typu a založiť novú, vlastnú rozvojovú banku. Tá má slúžiť najmä potrebám rýchlo rozvíjajúcich sa štátov sveta.
Geopolitika sveta sa zmenila – krajiny BRICS spolu držia devízové rezervy v celkovej výške až 4,4 bilióna amerických dolárov a žije v nich až 43% svetovej populácie. Aj z tohto dôvodu sa snažia zmeniť globálne finančné trhy tak, aby viac odrážali ich čoraz dominantnejšie postavenie. V minulosti pritom už viackrát volali po zmene tradičného Bretton-Woodskeho systému, ktorý funguje už od roku 1944 a meno nesie po meste Bretton Woods v americkom New Hapshire, kde bola dohoda podpísaná.
„Chceme zmeniť spôsob, ako tieto tradičné medzinárodné inštitúcie fungujú,“ vyhlásil juhoafrický minister zahraničia Maite Nkoana-Mashabane. USA pritom ešte minulý rok na čele Svetovej banky podporili Američana Jima Jonga Kima pred ďalšími kandidátmi z Nigérie a Kolumbie.
Krajiny BRICS zároveň ohlásili svoj plán vytvoriť bližšie zatiaľ nešpecifikovaný 100-miliardový fond, ktorý im má pomôcť vyrovnať sa s následkami menovej vojny.
Termín BRIC, ktorý v ekonómii medzičasom „zdomácnel“, bol prvýkrát použitý v roku 2001 ekonómov banky Goldman Sachs, Jimom O'Neillom. Ten takto označil krajiny, ktoré podľa jeho predpovedí do roku 2020 výkonom ekonomiky spolu presiahnu aj USA. Tieto štyri krajiny sa na summite stretli o štyri roky neskôr, od roku 2010 je súčasťou tohto neformálneho združenia aj Južná Afrika.