Aktuálny pokles verejného dlhu Slovenska ide na vrub jednorazovým opatreniam. Konštatuje to vo svojej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2014 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tvrdí, že na medziročný pokles dlhu v roku 2014 a ďalší očakávaný pokles v roku 2015 mali významný vplyv jednorazové opatrenia, ako sú príjmy z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy zo štátnych podnikov nad rámec bežného zisku a využívanie hotovostnej rezervy štátu.
Aj keď hrubý dlh v roku 2014 klesol na úroveň 53,6 % HDP a očakáva sa jeho ďalší pokles aj v roku 2015, je to zásluhou...
Posted by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť on Wednesday, September 2, 2015
"Z pohľadu čistého bohatstva Slovenska nedošlo k zlepšeniu, nakoľko pokles dlhu bol financovaný poklesom aktív verejného sektora. Bez jednorazových vplyvov by výška dlhu presiahla hranicu 55 % hrubého domáceho produktu," píše v správe rozpočtová rada. Z pohľadu požiadaviek ústavného zákona o udržateľnosti vývoja dlhu preto rada vníma negatívne, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 sa zatiaľ nepodarilo prijať také opatrenia, ktoré by viedli k znižovaniu dlhu mimo sankčných pásiem.
Rozpočtová rada sa kriticky stavia aj k absencii automatických výdavkových limitov a to napriek tomu, že vláda určitú formu výdavkových stropov prijala v rámci implementácie európskych pravidiel. Podľa rady totiž existujúci limit výdavkov nespĺňa charakteristiku takéhoto fiškálneho pravidla z viacerých dôvodov. Ide totiž iba o dočasné pravidlo, o ktorom rozhoduje vláda na návrh ministerstva financií a pri nedodržaní limitu nie sú žiadne sankcie.
Čítajte aj:
Jeden graf vám ukáže, ako štát zosekal rozpočtovú sekeru o polovicu
Navyše, definícia limitu výdavkov je na jednej strane príliš široká, keď zahŕňa aj položky mimo kontroly vlády, na druhej strane však nezahŕňa napríklad daňové výdavky. "Vo vzťahu k nedostatočným trvalým opatreniam na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem limitu dlhu by práve funkčný nástroj limitu výdavkov prispel k rýchlejšej konsolidácii rozpočtu a stabilizácii dlhu na nižších úrovniach," dodáva rada.
Čo sa týka hospodárenia samospráv, RRZ konštatuje, že štát ich straty finančne nekryl. "Na druhej strane štát selektívne zlepšuje hospodárenie vybraných samospráv poskytovaním úverov, návratných finančných výpomocí, za veľmi výhodných podmienok," uvádza sa v správe s tým, že ide o neúročené výpomoci bez zabezpečenia.