Prísun až 11,7 miliardy eur z európskych fondov na najbližšie roky, ale aj prísnejšie podmienky na ich poskytovanie investorom, firmám či regiónom. Prístup tovaru na väčšie európske trhy, ale zároveň aj hrozba straty vlastnej konkurencieschopnosti. Veľký trh, ale aj veľká nezamestnanosť a boj proti dlhovej kríze. Aj to sú plusy, mínusy či priamo realita Chorvátska v Európskej únii, ktorej 28. členom sa dnes stáva.
„Pre Chorvátsko je nepochybne výhodou voľný pohyb tovaru a osôb v únii. Na druhej strane má nízku produktivitu práce a ako ukazuje bilancia, už teraz z únie viac tovaru dováža než vyváža. Má síce aj špeciality, o ktoré by bol záujem, no i tam mala krajina doteraz problém s certifikovaním,“ hovorí pre HN balkanológ Karel Jirásek.
Členstvo na druhý termín
Len pripomeňme, že krajina štartovala svoju cestu do únie už v roku 2003. Po balkánskej vojne začiatkom 90. rokov a následnom rozpade Juhoslávie získala najväčšiu časť morského pobrežia, čo bol základ pre úspešný hospodársky rozvoj. To využíva doteraz. V podstate, zamestnaných v službách vrátane cestovného ruchu je tam až 70 percent obyvateľstva. Napriek tomu resty z minulosti poznačili aj jej vývoj. „Keby sa Juhoslávia rozpadla mierovou cestou, určite by Chorvátsko, ale zrejme aj Srbsko, boli už dávno v únii,“ naznačuje Jirásek. Práve slabá spolupráca s Medzinárodným vojnovým tribunálom pre bývalú Juhosláviu pri odovzdávaní vojnových zločincov vrátane Anteho Gotovinu odročila spustenie prístupových rokovaní. A hoci Záhreb mal krátko pred krízou na stole už aj termín na vstup do únie s rokom 2009, vstup zas zablokovalo pre hraničné spory susedné Slovinsko, ktoré bolo prvou krajinou z Balkánu v únii.
Dnes Brusel tvrdí, že Chorvátsko je zo zvyšku regiónu najlepšie pripravené na vstup. Chorváti však optimizmus pomaly strácajú, hoci aj vplyvom krízy. Kým pozitívny vzťah k únii malo v roku 2005 až 85 percent opýtaných, dnes je to polovica.
„Vysokej nezamestnanosti mladých môže pomôcť otvorenie trhov v únii. No únia bojuje s rovnakým problémom. Okrem toho, väčšina mladých mozgov už z krajiny odišla,“ konštatuje balkanológ. Problémom je nateraz aj korupcia, ktorá by sa však práve prísnejšími podmienkami vyplývajúcimi z legislatívy mohla znížiť.
Mnohé sa zjednoduší
Aj preto firmy na Slovensku vstup Chorvátska do únie vítajú. Spoločná legislatíva totiž zjednoduší množstvo procesov. „Chorvátska rafinéria INA je našou sesterskou spoločnosťou. Pracuje tam mnoho Slovákov zo Slovnaftu. Po vstupe krajiny do únie preto očakávame popri synergiách hlavne zjednodušenie procesov zamestnávania,“ konštatuje napríklad hovorca Slovnaftu Anton Molnár.