Daňováci bez hraníc: chudobným krajinám zachraňujú milióny

Nikto z nás, či už je to Jozef z Kremnice, Jusúf z Ramalláhu či José z Ushuaii, nechce žiť v chudobe, o hlade, nechce byť neustále ohrozovaný chorobami, chce mať prístup ku vzdelávaniu či k vode, nechce žiť obklopený zhumpľovaným životným prostredím. Toto nás spája, nech žijeme kdekoľvek.

Možno si poviete, že sa nás netýka, či tak žije práve spomínaný Jusúf či José, že sa to nedá riešiť na diaľku z malého Slovenska v strednej Európe. Svet dneška je však prepojenejší než by sa zdalo. A nejde len o meniacu sa klímu, ktorá nepozná štátne hranice. To, čo nás spája v sociálnej, ekonomickej či environmentálnej oblasti, zahŕňa aj mnohé ďalšie prvky. Prvky ako je globálny finančný systém, medzinárodný obchod, transfer technológií a know-how, regionálna a globálna bezpečnosť.

Z Juhu na Sever

Viac než kedykoľvek predtým je prepojený aj svet financií. Pohyb peňazí naprieč planétou sa za posledné desaťročia zviacnásobil. No tieto toky nie sú vždy založené na férových podmienkach pre všetkých. Svetový finančný systém je nastavený tak, že peniaze majú tendenciu sa sťahovať z chudobných krajín globálneho Juhu a smerovať na bohatý Sever.

Podľa spoločnej správy Africkej únie a jedného z orgánov OSN z januára 2015 odíde z afrického kontinentu smerom do bohatých krajín za jeden rok len nelegálnymi cestami 50 miliárd dolárov. To je viac než všetka rozvojová pomoc, ktorá tam prúdi opačným smerom.

Ešte ohromujúcejšie číslo spomína vo svojej správe washingtonský think-tank Global Financial Integrity. “Rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny stratili medzi rokmi 2003 až 2012 na ilegálnych tokoch 6,6 biliónov dolárov, pričom rast týchto nelegálnych tokov za hranice dosiahol neuveriteľných 9,4 percenta ročne - čo je zhruba dvakrát viac než rast globálneho HDP,” píše sa v správe. Ide pritom o sumu, ktorá prevyšuje všetky priame zahraničné investície a zahraničnú pomoc týmto krajinám dokopy.

A to nie je všetko. Ďalšie miliardy odchádzajú z rozvojových krajín legálnymi cestami. A to kvôli tomu, že medzinárodný daňový systém nie je nastavený rovnovážne. Viac či menej priamo zvýhodňuje tých, ktorí majú alebo si dokážu zaplatiť väčšie know-how “ako dane nezaplatiť”. Napríklad poradcu z veľkej štvorky, ako je KPMG či PricewaterhouseCoopers.

“Podľa odhadov organizácie ActionAid rozvojové krajiny prídu každý rok o 120 až 160 miliárd dolárov v dôsledku daňových únikov, a to mnohokrát aj kvôli praktikám spoločností z globálneho Severu,” vysvetľuje Andrea Girmanová z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Práve kvôli tomu sa môže stať, že Zambijčanka Caroline, ktorá na trhu predáva cukrovinky dcéry britskej firmy Zambia Sugar, zaplatí na daniach do zambijskej kasy vyššie percento než výrobca sladkostí, ktoré predáva.

Daňováci bez hraníc

Zároveň však vlády vyspelých krajín odmietajú, aby sa rozvojové krajiny priamo podieľali na formovaní medzinárodného daňového systému. Chcú, aby ho kreovali krajiny OECD. Tie však vďaka tomu, ako daňový systém funguje, na chudobnejších štátoch neraz profitujú. Toto posolstvo v sebe skrývajú aj výstupy nedávnej veľkej konferencie OSN o financovaní rozvoja v Addis Abebe. Napriek tomu, že sa tam rozvojové krajiny dožadovali vzniku medzivládneho orgánu OSN, ktorý by sa zaoberal otázkami daní, krajiny bohatého Severu k tomu nepristúpili.

Slovensko pritom nasleduje pozíciu Európskej komisie, ktorá zas vychádza z postoja OECD. Podľa hovorcu slovenského rezortu zahraničia Petra Stana sa OECD snaží o spoluprácu s rozvojovými krajinami cez program „Dane a Rozvoj“. Prostredníctvom neho poskytuje poradenstvo a podporu rozvojovým krajinám. Krajiny OECD tiež posielajú do rozvojových krajín svojich expertov ako “Daňovákov bez hraníc”, kde pomáhajú budovať kapacity a metodiku pri vykonávaní daňových kontrol. V rámci pilotáže vysielania expertov dokázal napríklad britský odborník do kenského rozpočtu získať 23,5 milióna dolárov. Tie chcel z krajiny vyviesť nemenovaný britský producent čaju.

Prečo práve dane?

Ak by sa výber daní v rozvojových krajinách zlepšil, tak štáty môžu investovať viac do rozvoja infraštruktúry a sociálnych programov. A postaviť sa na vlastné nohy. Z hľadiska globálneho partnerstva totiž nie je spravodlivé, ak sa zisky vytvorené napríklad v Afrike presúvajú cez daňové raje niekam inam. Obvykle do účtovnej bilancie nadnárodných spoločností so sídlom v Európe či Severnej Amerike. Deje sa to samozrejme aj u nás, no tieto úniky sú k nášmu rozpočtu rádovo relatívne nižšie, v globálnom kontexte máme pomerne funkčnú daňovú správu a zároveň ako súčasť silného ekonomického bloku môžeme z dnešného nastavenia aj profitovať.

V marci tohto roka OSN odhadla, že keby sa chudobným africkým krajinám podarilo znížiť daňovú medzeru o polovicu, mohli by ročne získať až štyri percentá HDP. Afrika by sa tak stala ešte dynamickejšie sa rozvíjajúcim svetadielom. Pritom už dnes je to najrýchlejšie sa rozvíjajúci kus planéty. Dnes však podľa odborníkov platí, že pre zahraničných investorov je Afrika často najmä zdrojom veľkých ziskov. Paradoxne tak odtiaľ bohatý svet transferom ziskov, obchodnými transakciami, splátkami úrokov či nelegálnymi praktikami, odčerpáva viac, ako do neho rôznymi kanálmi vkladá. Chudobná Afrika tak podľa bývalej slovenskej ministerky financií Brigity Schmögnerovej fakticky sponzoruje bohatú Európu.

Globálne partnerstvo

Riešenie podobných globálnych otázok si vyžaduje globálny prístup. Rovnako tak v bohatých, ako aj v chudobných krajinách, v rámci globálnej solidarity a zodpovednosti za rozvoj našej spoločnej planéty. Z tejto predstavy aspoň vychádzajú Ciele udržateľného rozvoja, ktoré by mala OSN prijať už posledný septembrový víkend. Osobitne z tejto predstavy čerpá posledný 17. cieľ, ktorý hovorí o abstraktnej potrebe posilniť globálne partnerstvo.

“Globálne partnerstvo nám prináša príležitosť napomôcť riešiť výzvy, pred ktorými svet stojí,” vysvetľuje Andrea Girmanová z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Dodáva, že je k tomu potrebné skutočné odhodlanie svetových lídrov, ale aj celých komunít a jednotlivcov v nich. “Ide vlastne o základnú mašinériu za možným fungovaním Cieľov udržateľného rozvoja – bez globálnej spolupráce a partnerstva to nepôjde,” dopĺňa myšlienku Gideon Rabinowitz z prominentného britského think-tanku Overseas Development Institute.

Rabinowitz zároveň vyvracia zaužívanú predstavu, že základom medzinárodného partnerstva je rozvojová pomoc. Tá medzi riadkami skrýva nadradenosť bohatých krajín nad chudobnými, čo nie je predpokladom rovnocenného vzťahu. “Ako najvýznamnejší prvok medzinárodného partnerstva sa na prvý pohľad javí rozvojová pomoc, no omnoho výraznejšie transformatívne zmeny by priniesli posuny v systéme medzinárodného obchodu, financií či daní tak, aby sa na nich mohli krajiny podieľať rovnako spravodlivým spôsobom,” objasňuje postoj think-tanku Rabinowitz. Okrem týchto “peňažných” prvkov partnerstva spomína ako dôležité aj otázky medzinárodnej bezpečnosti či transferu technológií.

Rozvojová spolupráca

Napriek optimizmu, keď vidíme ako sa rastúce rozvojové ekonomiky aktívne hlásia o spravodlivý podiel na globálnom finančnom, daňovom či obchodnom systéme, zostáva rozvojová spolupráca stále dôležitým nástrojom globálneho partnerstva. Napriek opakovaným deklaráciám na najvyššej úrovni však bohaté krajiny dosiaľ nenaplnili svoj viac než štyridsaťročný záväzok o zvýšení transferu medzinárodnej pomoci na úroveň 0,7 percenta hrubého národného dôchodku.

Podľa správ výboru pre rozvojovú spoluprácu pri OECD s tým majú rozvinuté krajiny stále problém. A ani dnes tomu nie je inak. “Štatistiky EÚ za minulý rok hovoria o tom, že iba štyri členské štáty (Dánsko, Luxembursko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) naplnili svoj záväzok,” prezentuje posledné čísla Andrea Girmanová. Slovensko pritom v týchto záväzkoch zaostáva výrazne. Minuloročných 0,084 percenta bolo podľa hodnotiacej správy slovenskej rozvojovej spolupráce dokonca najmenej od roku 2006.

Globálna bezpečnosť

Veľká vojna neďaleko hraníc Európskej únie otvorila otázku masovej migrácie priamo v Európe. Dôsledky sú zjavné, s príčinami to už také jednoduché nie je. No jedna z možností je, že k nej svojim dielom prispela aj zmena klímy. “Viaceré výskumy, medzi nimi aj štúdia zo začiatku roka, uverejnená vo vedeckom časopise Americkej akadémie vied, na ktorej sa podieľali vedci z Kolumbijskej a Kalifornskej univerzity, však nachádzajú dôkazy o tom, že ku konfliktu v Sýrii prispelo sucho medzi rokmi 2007 až 2010,” hovorí Girmanová.

Bezpečnosť a klíma sú podľa toho úzko previazané. Uvedomuje si to aj Biely dom. “Klimatická zmena môže zvýrazniť existujúce stresory, ako je chudoba a politická nestabilita, a môže tak v zahraničí prispieť k terorizmu,” vyberá zo správy Bieleho domu The Wall Street Journal.

Hľadať riešenia týchto previazaných ekologicko-bezpečnostných problémov pritom nie je jednoduché. Nastavenie riešení komplikuje to, čo filozof Stephen Gardiner, ktorý sa zaoberá etickou stránkou tejto témy, pomenoval „dokonalou morálnou búrkou“. Inými slovami, “paradoxom je, že zatiaľ čo k zmene klímy najvýraznejšie prispievajú najrozvinutejšie ekonomiky sveta, jej dôsledkami v najväčšej miere trpia ľudia v subsaharskej Afrike, či mnohých regiónoch v Ázii,” hovorí Girmanová.

Podobne ako pri globálnom daňovom systéme, aj pri klimatickej zmene musia prispieť v prvom rade krajiny Severu, ktoré zmenu klímy dosiaľ veľmi nevnímali. O tom, že ľudia opúšťajú svoje domovy aj kvôli zmene klímy, sa dosiaľ hovorilo iba v náznakoch. Tvárou v tvár utečeneckej krízy sa však môže verejná diskusia posunúť smerom k hľadaniu komplexných riešení na globálnej úrovni.

Na to poukazuje aj Gideon Rabinowitz z ODI. “Situácia na Blízkom východe nám ukazuje, že ak chceme, aby boli krajiny stabilné, musíme spolupracovať globálne. Vyžaduje si to však nielen humanitárnu pomoc, ktorá reaguje na problém tu a teraz, ale naozaj dlhodobé partnerstvo,” vysvetľuje. Jednou z ciest ako ho podporiť a zároveň prispieť k potláčaniu zmeny klímy, je pritom aj transfer technológií. “Technológie a osobitne technológie späté s obnoviteľnými zdrojmi, budú kľúčové pri udržateľnom rozvoji chudobných krajín a pri boji s meniacou sa klímou,” objasňuje Rabinowitz.

Úvod

Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie