Štúdia z roku 2014 publikovaná v Environmental Research Letters zistila, že s pôdou teraz obchoduje 126 krajín. Na strane kupujúcich sú najaktívnejšie Spojené štáty, Čína, Nemecko, Veľká Británia, India a Holandsko. Zvyčajne sa zameriavajú na Južnú Ameriku, Afriku a Áziu, a to najmä na krajiny, ako je Brazília, Etiópia, Filipíny, Sudán, Madagaskar či Tanzánia.
Celá "obchodná" mapa vyzerá nasledovne (sivo sú vyznačené 100% "dovozcovia", červeno naopak 100% "exportéri" pôdy, farby medzi týmito extrémami ukazujú rôzne kombinácie nákupov a predajov, veľkosť kruhu vyznačuje počet obchodných partnerov):
Autormi spomínanej štúdie sú Jonathan Seaquist, Emma Li Johnansson a Kimberly Nicholas. Tí tvrdia, že napríklad Čína nakupuje pôdu v 33 krajinách, zatiaľ čo Etiópia predala pôdu 22 krajinám.
Iná štúdia z roku 2013 odhaduje, že v súčasnej dobe je predmetom obchodu asi 0,7 - 1,75 percenta svetovej poľnohospodárskej pôdy. Ide o územie, ktoré svojou veľkosťou predbehne Francúzsko a Nemecko dohromady. Zahraniční investori sa zameriavajú hlavne na pôdu, ktorá má zabezpečený zdroj vody, a to buď vo forme zrážok, alebo spodných vôd. Práve voda sa stáva rozhodujúcim faktorom, pretože rozsiahle územia v USA, Číne či Indii trpia jej nedostatkom.
Prečo sa namiesto potravín nakupuje pôda? Jedným z dôvodov je, že predmetom obchodov je väčšinou kvalitná poľnohospodárska pôda, ktorá ale nie je plne využívaná.
Miestni farmári totiž nepoužívajú všetky dostupné technológie. Potom, čo sa nákup dokončí, dôjde k vybudovaniu veľkej farmy, ktorá zvýši produktivitu. Teoreticky by tak malo dochádzať k tomu, že z celého procesu budú ťažiť investori aj miestni obyvatelia.
Niekde ale problém predstavuje už samotná kúpa. Objavili sa napríklad správy o tom, že etiópska vláda násilne presúva obyvateľstvo s cieľom získať pôdu na predaj investorom z Číny.
Stalo sa tak navyše v čase zberu a vláda ľuďom neposkytla žiadnu kompenzáciu, takže trpeli hladom a podvýživou. Podobné obavy panujú ohľadom situácie v Kambodži. Podľa niektorých tvrdení tamojšia vláda využíva nedokonalý právny systém a do tejto chvíle už predala alebo prenajala dve tretiny rozlohy tých najúrodnejších polí.
Podivný je aj samotný fakt, že pôdu predávajú krajiny, ktoré samé zápasia s potravinovou sebestačnosťou. Príkladom môže byť Sudán, ktorý prenajal tú najlepšiu pôdu zahraničným investorom, ktorí na nej pestujú potraviny pre export.
Cez to všetko je pravdepodobné, že obchod s pôdou v nasledujúcich rokoch ďalej rozkvitne. Fred Pearce, ktorý sa o túto problematiku zaujíma, v rozhovore pre Guardian uviedol: "Zaberanie pôdy má teraz väčší dopad na chudobných ľudí ako globálne otepľovanie."