Grécko bude aj naďalej potrebovať pomoc a dostane ju len vtedy, že bude ctiť zmluvy s medzinárodnými veriteľmi. V nedeľu v noci to uviedol šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann. Dodal, že je v záujme gréckej vlády, aby urobila potrebné reformy. Podľa ekonóma Davida Mareka prípadné víťazstvo Syrizy krajinu opäť priblíži k bankrotu.
Haircut bude iba pauza na nadýchnutie
"Verím, že je aj v záujme gréckej vlády robiť to, čo je potrebné, aby sa tam vysporiadali so štrukturálnymi problémami," povedal Weidmann nemeckej verejnoprávnej televízií ARD. Deutsche Bundesbank, ako znie oficiálny názov nemeckej centrálnej banky, má v Európe značný rešpekt. Okrem toho hrá kľúčovú úlohu v rokovaniach o pomoci Grécku. "Dúfam, že nová vláda nespochybní to, čo sa (od Grékov) očakáva a čo už bolo dosiahnuté," dodal Weismann. Nový kabinet by podľa neho nemal dávať sľuby, ktoré Grécko nebude schopné splniť.
Na otázku, či je možný aj tretí "haircut", ako sa vo finančnom žargóne hovorí reštrukturalizácii dlhu, Weidmann odpovedal: "Pre mňa je rozhodujúce, aby Grécko malo dlhodobo stabilné verejné financie, a ak to tak nebude, potom ten ,zostrih' poskytne len krátku pauzu na nadýchnutie, "poznamenal šéf Bundesbanky.
Šéf Syrizy Alexis Tsipras agentúre Reuters už v decembri povedal, že ak dostane v predčasných parlamentných voľbách dôveru, bude jeho strana s medzinárodnými veriteľmi rokovať o odpustení dlhov, ale nebude robiť žiadne jednostranné kroky. Tsipras tiež podotkol, že jeho cieľom nie je odchod Grécka z eurozóny.
Je to krok k ďalšiemu bankrotu, myslí si český ekonóm
Ak by Syriza získala v parlamente nadpolovičnú väčšinu, mohla by uskutočniť svoje predvolebné sľuby a ustúpiť od úsporných opatrení, ktorými podmienili medzinárodné inštitúcie pôžičky na záchranu gréckej ekonomiky. Grécko by sa tak mohlo opäť priblížiť štátnemu bankrotu. "Ďalším krokom by mohlo byť vystúpenie z eurozóny aj samotnej EÚ. Gréckom by sa navyše mohli inšpirovať ďalšie členské štáty, ktoré majú výhrady k úspornej politike EÚ diktovanej Nemeckom," myslí si hlavný ekonóm Deloitte David Marek.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur. Výmenou za to ale musela vláda zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť dane, čo prehĺbilo hospodársku recesiu, malo hlboké sociálne dôsledky a viedlo k nezamestnanosti presahujúcej 25 percent.