Grécka vláda hľadá posledné peniaze na dôchodky a mzdy štátnych zamestnancov. Agentúre Reuters to oznámil zdroj z ministerstva financií. Európska centrálna banka skúma scenár, kedy by Atény po bankrote štátnym zamestnancom miesto eur platili vlastnými zmenkami, čím by v krajine v podstate vznikla paralelné mena.
Gréckej vláde dôjde podľa zdroja z ministerstva hotovosť po 20. apríli, od rôznych štátnych fondov a organizácií si však ešte bude môcť požičať posledné dve miliardy eur.
Vláda si už niekoľko mesiacov vypomáha krátkodobými pôžičkami od štátnych inštitúcií a využíva napríklad rezervy aténskeho metra, úradu práce, fondu pre sanáciu bánk a dokonca aj európske poľnohospodárske dotácie pre gréckych farmárov.
Pre posledné hotovostné rezervy si vláda údajne môže ísť do niekoľkých penzijných fondov a regionálnej správy. "Je to posledný zvyšok hotovosti, ktorý grécky štát má," povedal činiteľ, ktorý si neželal byť menovaný.
Ministerstvo financií správu agentúry Reuters poprelo. "Správy tlačových agentúr o hotovostných rezervách štátu sú nepodložené a my ich kategoricky odmietame," uviedlo ministerstvo bez ďalších informácií.
Mzdy majú prednosť pred splácaním dlhov
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) dostalo v dvoch kolách sľúbených celkovo 240 miliárd eur. Krajina už od februára tohto roku rokuje s medzinárodnými veriteľmi o uvoľnení posledných 7,2 miliardách eur z druhého záchranného balíka, vláda ale musí najprv predložiť program reforiem. Zatiaľ však neprišla s ničím, čo by veritelia považovali za prijateľné.
Ak sa Grécko v blízkej dobe s veriteľmi nedohodne, už mu zrejme nezostanú peniaze na ďalšiu splátku dlhu v MMF. Do 12. mája musia fondu uhradiť 950 miliónov eur a pravidelné daňové príjmy na to zrejme vláde stačiť nebudú.
Grécko tento rok musí Medzinárodnému menovému fondu z prvého záchranného balíka z roku 2010 splatiť celkovo vyše deväť miliárd eur. Atény minulý týždeň uhradili fondu dlh okolo 450 miliónov eur, už vtedy ale niektorí členovia vlády túto splátku vzhľadom ku zhoršeným finančným možnostiam krajiny spochybňovali.
Grécki činitelia síce neustále zdôrazňujú, že s vyhlásením platobnej neschopnosti sa rozhodne nepočíta, premiér Alexis Tsipras ale v nedávnom liste nemeckej kancelárke Angele Merkelovej uviedol, že platby miezd a dôchodkov budú mať vždy prednosť pred splácaním dlhov.
Virtuálna mena?
Keby Atény skutočne dali prednosť domácim platbám a nesplatili by včas dlh voči MMF, musela by Európska centrálna banka (ECB) zastaviť prísun eur do gréckych bánk. V tej chvíli by vláda mohla začať vyplácať svojich zamestnancov namiesto eur obchodovateľnými vlastnými zmenkami, ktoré by sa v podstate stali virtuálnou druhou menou v krajine. Uvádza sa to podľa zdrojov Reuters v analýze skupiny, ktorá sa v ECB zaoberá nepriaznivými scenármi.
Podľa expertov z ECB by takýto scenár mohol ohroziť budúcnosť Grécka v eurozóne. Odhadujú, že vládne úpisy by mohlo namiesto eur dostávať až 30 percent Grékov. Z kurzu, v ktorom by sa tieto papiere vymieňali za eurá, by potom podľa niektorých ekonómov mohol vzísť zárodky hodnoty staronovej gréckej meny.
Podľa expertov ECB by to znamenalo v podstate "Grexit" (odchod Grécka z eurozóny), pretože takýto systém by v rámci spoločnej meny nemohol fungovať. "V podstate by tým boli vonku (z eurozóny)," povedal jeden z expertov.
Zástupcovia Grécka a veriteľov sa majú v sobotu znova zísť v Bruseli k novému kolu rokovaní. To má pripraviť pôdu pre dohodu na kľúčovom stretnutí ministrov financií eurozóny, ktoré sa koná 24. apríla v Rige. Podľa doterajších vyjadrení zatiaľ žiadna dohoda na obzore nie je.