Keď sa grécka dráma dostala do neriešiteľnej situácie, celú zápletku vyriešil boh. Ten bol na javisko spustený strojom (často žeriavom), z čoho pochádza názov „ex machina“. Na podobnú intervenciu ekonomického boha čaká svet aj teraz.
Globálny pokles akcií finančných spoločností nie je dobrým znamením. Keď sa začína hovoriť o novom Lehman Brothers, je dôvera na finančnom trhu na bode mrazu. Vždy, keď sa tak stalo v minulosti, prišla s intervenciou nejaká centrálna banka – či to boli nekonečné kolá znižovania úrokových sadzieb, nové nákupy v rámci QE či záporné depozitné sadzby. Nové monetárne uvoľňovanie vždy pomohlo.
A tak aj v súčasnosti prichádzajú ekonomickí komentátori s očakávaniami, čo by sa mohlo stať tentokrát. V najbližšom mesiaci máme nabitý program centrálnych bánk, keď po sebe zasadajú Fed, ECB a BOJ. No ešte pred nimi, tento víkend, zasadá G20. A mnohí tak hovoria o možnom globálnom stimule – o Šanghajskej dohode, ktorá dá jasne najavo, že centrálne banky sú stále pripravené intervenovať.
Problém však je, že ich intervencia prestáva mať reálny efekt. Svet mohol veľmi dobre dosiahnuť svoj dlhový strop, a každé ďalšie zvyšovanie dlhu povedie len k pomalšiemu rastu a ďalšej deflácii. Včerajšie dáta inflácie z eurozóny opäť potvrdili, že strašiak poklesu cien je stále prítomný. Najmä kvôli rope.
Snaha Saudskej Arábie o zbankrotovanie marginálnych producentov ropy, najmä v USA, pretrváva. Saudi a Rusi síce zafixovali svoju ropnú produkciu, no na svojich maximálnych historických úrovniach. To sotva pomôže zmenšiť ponuku ropy, keď ostatné krajiny sú nútené zväčšovať svoju vlastnú produkciu. Ropa sa tak stále obchoduje blízko svojich dekádnych miním.
Pozitívnou správou mohlo byť oznámenie významnej americkej spoločnosti Whiting Petroleum, ktorá zastavuje frakčnú ťažbu ropy. Svoj rozpočet osekala iba na udržiavanie existujúcej infraštruktúry. Paradoxne, cena jej akcií po ohlásení vzrástla, čo ukazuje na záujem investorov o ďalšie financovanie spoločnosti aj napriek stratám. Ak cena ropy vzrastie nad produkčné náklady, prevádzka sa opäť otvorí.
A práve lacné peniaze a ich dostatok môže spôsobiť, že dočasne sa marginálne ropné projekty umŕtvia, no len na to, aby sa opäť obnovili pri stabilizácii cien ropy. To pre dlhodobú cenu nie je dobrým znamením. A rovnako zlým znamením je to aj pre infláciu, ktorej očakávania neustále klesajú.
Možnosti centrálnych bánk na intervenciu a la „ex machina“ sa zmenšujú. Hovorili sme už o priamom financovaní vlád, či zákaze hotovosti, no praktická realizácia oboch nemusí byť jednoduchá. Ale WSJ prichádza s nápadom – centrálne banky by mali začať kupovať ropu.
Nákup ropy by podporil svetovú ekonomiku a infláciu a navyše nákupy by boli robené na dlhodobých minimách. Centrálna banka by tak dokázala zabiť niekoľko múch jednou ranou. Má to však pár drobných háčikov. A možno najväčším je, že globálny trh s ropou má veľkosť „iba“ jeden bilión euro ročne. A jeden bilión je v očiach hlavných centrálnych bánk iba bagateľ.
A tak ako v gréckej dráme aj tu sa hlavný hrdina – svetová ekonomika - dostáva do čoraz neriešiteľnejších problémov. Všetci s napätím očakávajú, aký zázrak sa zrazu stane. A možno tým zvratom bude až zásah samotného stroja - „Ex machina“ – tak ako vo výbornom rovnomennom filme. Určite by sa nestalo prvý krát, aby sa stroj „pokazil“ a samotného boha pri jeho intervencii zabil...
Autor je analytik Trim Broker.