Gastrolístkom hrozí koniec, mohla by ich nahradiť vyššia výplata

Gastrolístky treba zrušiť. S takýmto návrhom prišiel protimonopolný úrad po takmer roku od začatia správneho konania vo veci kartelových dohôd medzi lístkovými spoločnosťami, ktoré sa skončilo súhrnnou pokutou firmám vo výške takmer 3 milióny eur. Za jednu stranu povrazu s úradom ťahá aj Zväz obchodu a cestovného ruchu. Ministerstvo práce však rovnaké nadšenie neprejavilo.

Kartel potvrdený
Podľa riaditeľa odboru kartelov Petra Demčáka protimonopolný úrad analyzoval 300 verejných obstarávaní v roku 2014 a došiel k záveru, že konkurenti na tomto trhu si delili zákazníkov. Do verejného obstarávania sa prihlasovala len jedna firma. „Druhou formou bolo predkladanie krycích ponúk. Prihlásil sa jeden reálny záujemca a ostatní predložili oveľa vyššie cenové ponuky,“ vysvetľuje Demčák.
Prípadu sa venovala Lucia Kasenčáková, podľa ktorej došlo aj k dohode, „ktorá spočívala v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok, ktoré boli akceptované zo strany obchodných reťazcov“.

Škoda peňazí
Podľa Kasenčákovej ide o uzavretý mechanizmus. Zamestnávateľ nakúpi stravné lístky od emitentov a zaplatí províziu – zo zákona v maximálnej výške 3 percentá. Zamestnanci ich využívajú v obchodných reťazcoch alebo reštauračných zariadeniach, ktoré to majú vrátiť emitentovi. Pri spätnom výkupe však už zákon províziu nelimituje. „V prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybuje okolo 5,5 percenta. V prípade reštauračných zariadení úplne maximálna výška, ktorú sme našli, dosahovala 80 percent,“ spresňuje Kasenčáková výšku provízií.
Z ekonomického hľadiska sú gastrolístky zbytočným medzičlánkom. Keď zamestnanec dostáva gastrolístky, zamestnávateľ za ne musí zaplatiť obstarávateľovi, o tú sumu sa kráti mzda toho zamestnanca,“ vysvetľuje analytik Ján Dinga. Podľa neho, ak by zamestnanec dostával priamo do výplaty to, čo dnes dostáva v gastrolístkoch, je to výhra aj pre zamestnávateľa, aj pre zamestnanca.

Súťaž zlyhala
Protimonopolný úrad poslal rezortu práce jasnú správu. Hospodárska súťaž na tomto trhu úplne zlyhala. Úrad preto navrhol rezortu práce, aby sa gastráče zrušili. „Zamestnanci by nedostávali gastrolístky, ale dostávali by priamy finančný príspevok, ktorý by mal rovnaké daňové a odvodové zvýhodnenie ako gastrolístky, a tak by nedošlo ku žiadnej škode,“ vysvetľuje podpredseda protimonopolného úradu Radoslav Tóth.

Ministerstvo práce túto možnosť nezvažuje, zamestnávateľ má vraj už teraz aj druhú možnosť okrem gastráčov, a to vlastnú alebo externú jedáleň.
So spomínanou možnosťou sa stotožňuje aj Zväz obchodu a cestovného ruchu. Podľa prezidenta zväzu Pavla Konštiaka bola pôvodná myšlienka stravných lístkov, a to dostať sa k teplému jedlu, už aj tak zdevastovaná. „Dnes už môžete za gastrolístky nakupovať vlastne všetko,“ približuje Konštiak.

Ministerstvo upozornilo na nové spoločnosti ponúkajúce stravovacie karty a elektronické stravné lístky. Konštiak túto možnosť zavrhol, ak by sa mohli používať rovnako ako tie papierové. „Gastrolístky ako také v akejkoľvek podobe treba zrušiť, pretože je to zárobková činnosť pár firiem,“ dodáva.

Vlastné rozhodnutia
Podľa rezortu práce sú stravné lístky zárukou stravovania sa zamestnancov. "Ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek a vytratil by sa aj samotný prospešný obedový návyk, ktorý gastrolístky trvalo priniesli," uvádza ministerstvo.
Podľa Dingu je to falošný argument, pretože ani na oblečenie nedostávame lístky, a predsa nechodíme nahí. Myslí si, že ľudia by sa mali slobodne rozhodnúť, ako naložia so svojimi peniazmi. „Ľudia dostávajú výplatu a sami sa dokážu rozhodnúť, kedy si za to kúpia jedlo či oblečenie, kedy pôjdu na dovolenku a koľko si ušetria,“ uzatvára.

O zrušení stravenie sa v parlamente už raz hlasovalo v roku 2011 na podnet Igora Matoviča. Jeden hlas vtedy rozhodol v neprospech návrhu.