Bratislavský kraj si rovnako ako v roku 2014 udržal svoje postavenie šiesteho najbohatšieho regiónu v Európskej únii. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes ponúkol štatistický úrad Eurostat. Najbohatším je naďalej vnútorný Londýn, nasledovaný Luxemburskom a Bruselom. Za Bratislavským krajom sa ako deviata umiestnila aj Praha a rovnako sú za nami aj napríklad Viedeň či Štokholm.
Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v Bratislavskom kraji dosahoval v roku 2014 podľa štatistiky 184 percent priemeru EÚ.
Analytik SAV Vladimír Baláž upozorňuje aj na druhý aspekt: rozlohu Bratislavy ako kraja. Ten je totiž pomerne malý, a tým pádom sa aj bohatstvo rozpočítava na menší okruh ľudí, čo môže čiastočne dáta skresľovať. „Okrem toho tu sídlia aj viaceré medzinárodné spoločnosti. Tie síce vykazujú produkciu, to však neznamená, že zarobené peniaze tu aj míňajú,“ konštatoval Baláž.
Vnútorný Londýn je v tabuľkách Eurostatu uvedený dokonca dvakrát, jeho západná a východná časť sú brané oddelene. Západný vnútorný Londýn s HDP na hlavu na úrovni 539 percent únijného priemeru bol na prvom mieste, "chudobnejší" východný vnútorný Londýn sa s 204 percentami dostal na piate miesto. Luxembursko, ktoré má okolo pol milióna obyvateľov, dosiahlo hodnotu 266 percent priemeru EÚ, Brusel 207 percent a Hamburg 206 percent.
V štatistike je 21 regiónov, kde HDP na hlavu najmenej o polovicu presahuje celoeurópsky priemer. Naopak najchudobnejšími regiónmi boli v roku 2014 severozápad Bulharska, dosahujúci len 30 percent, francúzsky zámorský departement Mayotte s 31 percentami a ďalšie bulharské či rumunské oblasti. Z celkom 21 regiónov pod polovicou únijného priemeru bolo po piatich v Bulharsku, Rumunsku a Poľsku, štyri v Maďarsku a po jednom vo Francúzsku a Grécku.
Len tesne nad touto hranicou najchudobnejších regiónov sa umiestnil aj náš región, a to Východné Slovensko. S hodnotou 53 percent priemeru EÚ je tak o 3 percentá nad hranicou polovice priemeru EÚ.
Eurostat pripomenul, že pozíciu regiónov v tabuľke môžu do značnej miery ovplyvňovať ľudia, ktorí do nich dochádzajú za prácou a zvyšujú tak ich ekonomickú výkonnosť na úroveň, ktorú by len s "miestnymi" nikdy nedosiahli.
Eurostat pri hodnotení používa spôsob delenia NUTS-2, ktoré v slovenskom prípade rozdeľuje našu krajinu na celkom 4 regióny. Okrem Bratislavského kraja nedosahuje nad priemer EÚ ani jeden z nich. Západné Slovensko dosiahlo hodnotu 72 percent, Stredné Slovensko 61 a najhoršie dopadlo Výchdoné Slovenskom ktoré dosiahlo len na 53 percent.