Jediné miesto, kde prevažuje "Yes", je tamojšia politická scéna. Podľa analytikov sú napriek tomu šance 50 na 50.
Keď 23. júna pôjdu Briti k volebným urnám, nebudú rozhodovať len o budúcnosti svojej krajiny, ale o osude celého sveta. Možný brexit, ako sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ nazýva, svojimi dôsledkami presiahne hranice ostrovného štátu, píšu lidovky.cz.
Podľa záverov víkendovej schôdzky ministrov financií najväčších svetových ekonomík G20 by tento krok spôsobil šok pre globálnu ekonomiku.
"A ak by to bolo šokom pre svetovú ekonomiku, potom si predstavte, čo by to urobilo s Britániou," uviedol britský minister financií George Osborne.
Podľa prieskumu, ktorý minulý týždeň zverejnil denník The Independent, prevažuje medzi členmi parlamentu podpora brexitu. Síce len z necelých 60 percent, medzi prívržencami vystúpenie figurujú ale aj niektorí členovia vlády. V spoločnosti je pomer opačný.
Pri započítaní štatistickej chyby to však vyzerá, že sú sily vyrovnané a spolu s Britániou tak trpí neistotou celá planéta. Zvlášť keď sa medzi "brexitistov" pridal aj rešpektovaný starosta Londýna Boris Johnson.
Euroskeptici, ale ...
Podľa posledného štvormesačného prieskumu spoločnosti NatCen by však jednoznačne pre vystúpenie z EÚ hlasovalo len 30 percent Britov, pre zotrvanie 60 percent.
Ani nie týždeň starý prieskum YouGov pritom tvrdil, že pre odchod z únie je 38 percent Britov, 37 percent je proti a zvyšná štvrtina voličov sa ešte nerozhodla, alebo sa hlasovania neplánuje zúčastniť.
Podľa NatCenu sa síce 65 percent Britov považuje za euroskeptikov, väčšina z nich ale bude hlasovať pre brexit len v prípade, že budú presvedčení o ekonomickej výhodnosti tohto kroku. A práve tento aspekt je predmetom vášnivých diskusií. Celých 40 percent Britov je totiž podľa rovnakého prieskumu presvedčených, že ekonomické vplyvy budú negatívne.
Ešte horšia nálada panuje v biznise. Šéfovia veľkých firiem ako BT, Marks & Spencer či Vodafone už podpísali otvorený list, podľa ktorého by odchod z EÚ podkopal investície v ostrovnom kráľovstve a mal negatívny vplyv na pracovné miesta.
Podľa Britskej priemyselnej konfederácie je dokonca 83 percent šéfov tamojších firiem presvedčených, že Londýn je väčšie medzinárodné centrum biznisu ako New York, Paríž, Hongkong či Tokio, a to práve vďaka členstvu Veľkej Británie v EÚ.
Prívrženci oddelenia sa ale domnievajú, že Európa Britániu brzdí a že by sa Londýn mal dostať do rovnakej pozície ako napríklad Švajčiarsko. Teda že bude slobodnou ekonomikou, ktorá bude obchodovať s celým svetom aj EÚ, na ktorej trh bude mať za dodržanie pravidiel rovnaký prístup ako doteraz. Voľný pohyb ľudí je samozrejmosťou.
Štatistiky však hovoria inak. Európa nepotrebuje Britániu toľko, ako je tomu naopak. Kým 27 krajín Únie prijíma takmer polovicu britského exportu, EÚ do Británie nevyváža ani desatinu celkového objemu. Britská mena sa minulý týždeň prepadla k doláru na najnižšiu úroveň od roku 2009.
Brexit by mohol destabilizovať celé Spojené kráľovstvo. Škóti, ktorí sú spojeniu Európe oveľa viac naklonení než Angličania, by mohli znovu získať chuť sa od Londýna odtrhnúť. Neistou by sa stala aj situácia v Severnom Írsku, kde krehké prímerie s Írskou republikou drží aj vďaka tomu, že sú obe krajiny súčasťou EÚ.
Putin si mädlí ruky
Rovnako tak ale brexit hrozí destabilizáciou Európy a Západu. Nukleárna dohoda s Iránom či boj s Islamským štátom sú nemálo podporené najväčšou európskou armádou, ktorá prijíma usmernenia z Londýna.
Odtrhnutie britských ostrovov by uvítal aj Vladimír Putin, ktorý bojuje so sankciami zo strany EÚ, ktoré tiež tlačila Veľká Británia.
A brexit by v neposlednom rade uvítali aj nemeckí bankári, ktorí počítajú s tým, že niektorí veľkí hráči presunú z londýnskej City aspoň časť svojho biznisu do finančnej štvrte vo Frankfurte. Koniec koncov Deutsche Bank, JPMorgan Chase a HSBC Holdings už avizovali, že sa zaoberajú prípadným presunom časti operácií do Nemecka alebo iných krajín eurozóny.