Masívny únik dát o obrom biznise s ukrývaním miliárd v daňových rajoch. Tak sa dá v skratke popísať kauza známa ako Panama Papers, ktorú v nedeľu začali odkrývať popredné svetové denníky zapojené do práce Medzinárodného konzorcia investigatívnych žurnalistov (ICIJ).
Vyše jedenásť miliónov dokumentov panamskej právnej firmy Mossack Fonseca, ktorá pre svojich klientov z celého sveta vytvára offshore štruktúry, ukazuje na masívne daňové úniky či ukrývanie pravých vlastníkov firiem. V spletitej kauze uviazli aj veľké ryby svetovej politiky, mieri do okruhu ruského prezidenta Vladimira Putina či čínskych politických špičiek.
Viac ako štvrť milióna dokumentov má väzbu priamo na Česko a figuruje v nich 283 tamojších mien ľudí a firiem. Objavujú sa medzi nimi aj poprední českí biznismeni ako Petr Kellner alebo Daniel Křetínský alebo svetovo "preslávený" juhoafrický väzeň Radovan Krejčíř.
"Je tam kopa závažných vecí. Veľmi alarmujúci je prípad eBanky. Tento niekdajší český finančný ústav je v dokumentoch spomínaný ako jediný na svete, ktorý sa nezaujíma o skutočného vlastníka konta," hovorí v rozhovore pre Lidovky.cz Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré českú stopu v Panama Papers začalo zverejňovať na svojom webe investigace.cz.
Platí však vždy to isté, čo v prípade SwissLeaks - mať účet vo švajčiarskej banke nie je trestné, využitie služby panamskej spoločnosti takisto neznamená primárne niečo nekalé.
Ako unikli dáta zo spoločnosti Mossack Foncesa, ktorá vytvára pre klientov po celom svete offshorové štruktúry, vďaka ktorým napríklad ukrývajú peniaze pred daňovými úradmi svojich krajín?
Dáta tejto panamskej spoločnosti vyniesol whistleblower, teda človek, ktorý mal pocit, že údaje v týchto dokumentoch sú natoľko závažné, že by k nim mali mať prístup novinári a mali mať možnosť odhaliť nekalosti, ktoré sa pomocou týchto štruktúr v daňových rajoch dejú. Doručil ich redakcii Süddeutsche Zeitung, kde vyhodnotili, že ide o obrovský objem dát týkajúcich sa celého sveta, na ktorých spracovanie nemajú tamojší novinári sami kapacitu. Preto dáta zdieľali s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ), ktoré ich vyše roka spracovávalo.
Vy ste mali možnosť preštudovať "českú" stopu v týchto takzvaných Panam Papers. Ukazujú uniknuté dáta na závažné zneužívanie štrukturálnych nástrojov v zahraničí, alebo ide len o zaujímavý pohľad na fungovanie českých predovšetkým biznismenov? Je totiž potrebné pripomenúť, že samotné vlastníctvo štruktúr v daňových rajoch žiadnu nekalosť nepreukazuje...
Je tam kopa závažných vecí. Veľmi alarmujúci je prípad eBanky. Tento niekdajší český finančný ústav je v dokumentoch spomínaný ako jediný na svete, ktorý sa nezaujíma o skutočného vlastníka konta. Potom sú tam prípady antedatovania dokumentov o vlastníkoch, kedy prípad "posunutia" dátumu o desať rokov je síce extrém, ale sú tam zmeny dát napríklad o mesiace, ktoré môžu mať veľmi závažný dopad.
Mnoho dokumentov týkajúcich sa českého prostredia potom pracuje s akciami na doručiteľa, teda celkom anonymizovanými vlastníkmi, ale možno tam dohľadať adresy, a tie môžu k niekomu konkrétnemu smerovať, zvlášť keď to nie je panelák niekde na veľkom sídlisku, ale napríklad rodinný dom v Ústí nad Labem.
V týchto dokumentoch sa prvýkrát zjavujú mená popredných českých biznismenov, čo v predošlých únikoch ako boli SwissLeaks s tajnými švajčiarskymi kontami nebolo. Čo je tentoraz inak?
Ten únik dát je oveľa masívnejší. Ide o stovky tisíc dokumentov. A ide o oveľa väčší časový úsek. Vezmite si, že napríklad dáta týkajúce sa Radovana Krejčířa sú z roku 1998. Vtedy mnohým českým podnikateľom pripadalo zaujímavé využívať offshore štruktúry a v tom čase sa až tak nebáli uvádzať napríklad svoje pravé mená a nekonať výhradne cez sprostredkovateľov.
Naopak českí politici, aspoň zo zatiaľ zverejnených informácií, opäť unikli. Prečo?
Moja niekoľkoročná skúsenosť mi hovorí, že v tomto smere sú českí politici veľmi prefíkaní. Zatiaľ čo v Rusku alebo v Číne im neprekáža oslovovať podobné firmy ako je Mossack Fonseca napriamo a podpisovať dokumenty, tak českí politici sa často schovajú za akcie na doručiteľa a ešte neoslovujú nikoho priamo, posielajú prostredníkov, primárne právnikov. A tí ešte nejdú do českej pobočky, ale využijú služby niektorej zahraničnej. To je napríklad aj prípad Slovenska. Ich zoznam v Panama Papers je veľmi chudobný. Ale v dokumentoch pripisovaných napríklad práve Českej republike je mnoho zaujímavých a závažných poznatkov smerom ku Slovensku.
Pravidlá medzinárodného novinárskeho konzorcia vyžadujú, aby jeho členovia vždy kontaktovali osoby, o ktorých píšu. Vo vašom zozname sa objavujú mená ľudí, ktorí dlhodobo s novinármi nekomunikujú...
V prvej fáze, keď ide skutočne len o výpočet, sme s nimi hovoriť ani podľa pravidiel ICIJ nemuseli, v nasledujúcich dňoch a týždňoch začneme vydávať jednotlivé profily a kauzy vyplývajúce z daných dokumentov, už ich samozrejme kontaktovať budeme.