Vláda premiéra Roberta Fica bude na zmenu príslušného ústavného zákona, ktorú zaradila do svojho programového vyhlásenia, potrebovať podporu opozície. Dlh krajiny vlani druhý rok po sebe klesol.
Potrebujú aj opozíciu
Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh štátu prekročil hranicu 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Pre bývalú Ficovu jednofarebnú vládu sociálnych demokratov to ale nepredstavovalo žiadne výraznejšie sankcie, ministerstvo financií len muselo predložiť správu o príčinách zvyšovania verejného dlhu a o návrhoch na jeho zníženie.
Štvorčlenná koalícia, ktorá vzišla z marcových parlamentných volieb, by chcela, aby dlhová brzda novo zohľadňovala hotovostnú rezervu štátu a tiež strategické verejné investície. Minister financií Peter Kažimír, ktorý tento post zastával aj v predchádzajúcom kabinete, v minulosti opakovane tvrdil, že existujúci ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti neumožňuje štátu využiť nízke úrokové sadzby na trhu.
K zmene pravidiel je ale potrebný súhlas až trojpätinovej väčšiny poslancov, ktorú terajšia koalícia v snemovni nemá. Niektorí opoziční poslanci sa k plánovanej úprave postavili rezervovane s odôvodnením, že Ficova vláda odkladá doterajší plán na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu krajiny.
Prvé výraznejšie postihy pre kabinet predpokladá platný ústavný zákon v prípade, že dlh krajiny vystúpi nad hranicu 55 percent výkonu ekonomiky. Tesne pod touto úrovňou skončil dlh Slovenska v roku 2013, kedy dosiahol 54,99 percenta HDP. Vlani klesol na 52,91 percenta výkonu ekonomiky.
Vyšší deficit ako vláda Smeru predpokladala
Ministerstvo financií dnes ČTK oznámilo, že zadĺženie štátu by podľa predpokladov malo v najbližších rokoch postupne klesnúť pod úroveň zodpovedajúcu 50 percentám HDP. Ak slovenský parlament existujúce pravidlá dlhovej brzdy nezmení, bude sa počnúc rokom 2018 hranica pre jej aktiváciu počas desiatich rokov postupne znižovať až na cieľovú hodnotu dlhu zodpovedajúcu 40 percentám HDP.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že po prekročení stanovených hraníc dlhu krajiny sa napríklad členom vlády nezvýšia platy, ministerstvo financií musí viazať časť rozpočtových výdavkov, vláda ani premiér nesmú čerpať peniaze zo svojich rezerv, kabinet má povinnosť predložiť snemovni návrh vyrovnaného rozpočtu, prípadne požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
Súčasná vláda sľúbila dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu do roku 2020, zatiaľ čo doteraz malo Slovensko dosiahnuť tento cieľ naplánovaný na rok 2018. Podľa údajov Eurostatu vlaňajší deficit verejných financií Slovenska dosiahol 2,97 percenta HDP. Udržal sa síce pod hranicou troch percent HDP, ako to vyžadujú úniové pravidlá, bol ale najvyšší od roku 2012 a vyšší, než predchádzajúca Ficova vláda pôvodne predpokladala. Slovenské ministerstvo financií to odôvodnilo tým, že Eurostat nezahrnul niektoré transakcie do príjmov štátu.
Slovenský rozpočet počítal s tým, že vlaňajší deficit verejných financií dosiahne 2,49 percenta HDP. Tento rok by mal podľa plánu klesnúť pod dve percentá výkonu ekonomiky.