V prístave už námorníci začínajú napínať laná, pomaly čistia staré bárky i luxusné jachty a na brehu dostávajú fasády pobrežných obchodíkov nový náter. V cyperskom Limassole však stále všetko vyzerá trochu ospalo, aj rybári zväčša iba posedávajú a jedinú dynamiku prístavu dodávajú azda len čajky. Na obzore je však už letná sezóna, ktorá sa má začať o pár týždňov. Cyperčania ju očakávajú s nádejou. Po ťažkých rokoch, keď banková kríza stiahla krajinu do recesie, má prísť konečne rast.
Kríza a platobná neschopnosť v roku 2013 prinútili vládu siahnuť na nepoistené vklady v dvoch najväčších bankách. „Rok 2013 bol veľmi zlý. Domáce firmy prišli o väčšinu likvidity. Po troch rokoch sú však hlavné piliere cyperskej ekonomiky, ako je turizmus, finančníctvo, stavebníctvo a lodiarstvo, opäť na vzostupe. Čakáme rok rastu po troch rokoch recesie,“ tvrdí s optimizmom v hlase Orestis Aristides, výkonný riaditeľ cestovnej agentúry Drakos DMC.
Druhé najväčšie mesto ostrovného štátu, 200-tisícový Limassol tiež zažilo rady v bankách a pred bankomatmi, keď boli obmedzenia na výber peňazí a finančné ústavy nedávali žiadne pôžičky. „Ekonomika sa však už začína hýbať, banky sú na tom lepšie a opäť propagujú tieto svoje produkty. Stavebná aktivita rastie tiež. Vidno, že Cyperčania sú pracovitejší ako napríklad Gréci, majú viac vôle niečo dokázať,“ hovorí Elena Christodoulou, ktorá žije na Cypre už viac ako tri desaťročia a je predsedníčkou zväzu Slovákov na tomto ostrove. Tých žije na ostrove takmer tisícka a Slováka možno nájsť aj na takom netradičnom mieste, ako je malá vinárska obec, Omodos, na úpätí najväčšieho horského masívu Cypru, Troodos.
Edita Kováčová predáva cyperské špeciality v malom obchodíku na jedinom námestí obce, kam smerujú kroky mnohých pútnikov. Tamojší kláštor má takmer 2000 rokov a jeho najväčšou cennosťou je dávna relikvia. „Je to zlatý kríž s okienkom, kde je šnúrka, ktorou mal Kristus uviazané ruky ku krížu a aj kúsok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný a ktorý sem doniesla svätá Anna z Izraela,“ vysvetľuje Kováčová.
Počet pútnikov a turistov však stagnuje, čo, podľa nej, súvisí s ekonomickou krízou, ktorej dôsledky cíti takmer každý na Afroditinom ostrove. „Keď som sem prišla v roku 2004, ostrov bol ako malá Amerika. Bezstarostný život so životnou úrovňou, keď ste si mohli kúpiť čokoľvek. Po kríze sú nižšie platy, drahšie bývanie a všetko je to omnoho ťažšie ako predtým,“ dodáva Kováčová.
Európske inštitúcie Cyprus chvália, dávajú ho za príklad úspechu „success story“, pretože zavŕšil požiadavky záchranného balíka pre bankový sektor, z ktorého ani nevyčerpal celú sumu 10 miliárd eur. Christodoulou má však iný názor. „Úspešný príbeh je to len na papieri. Sú to iba čísla, obyčajní ľudia to takto nevnímajú. Pokles životnej úrovne citeľne vnímajú napríklad príslušníci strednej triedy. Napríklad sa objavili doteraz neznáme javy, ako boli exekúcie. Pred krízou sme nevedeli, čo je chudoba. Všetci ľudia žili na slušnej úrovni,“ vysvetľuje Christodoulou.
Historicky je Cyprus križovatka kultúr, kde sa miešajú európske, arabské, židovské i africké vplyvy. Napriek mnohonárodnostnému zloženiu obyvateľstva ho netrápia aktuálne problémy starého kontinentu. „Cyprus doteraz nebol príliš ovplyvnený utečeneckou krízou. Nie je súčasťou schengenskej zóny. Cieľom väčšiny utečencov je sever Európy, a preto len veľmi malá časť z nich ide cez Cyprus,“ konštatuje Aristides.
Cyprus nemá železnice a sú len dve cesty, ako sa z neho alebo naň dostať. Cez námorné prístavy alebo dve medzinárodné letiská, Larnaca a Pafos. Azda aj preto sa teší nízkej miere kriminality a patrí medzi päť najbezpečnejších krajín na svete.