Česká národná banka (ČNB) mala korunu oslabiť skôr a razantnejšie ako v novembri 2013. Myslí si to jej guvernér Miroslav Singer. Oslabením meny, ktorú sa ČNB rozhodla brániť v posilňovaní cez 27 korún za euro, chcela banka dostať českú ekonomiku z najdlhšej recesie v histórii a ubrániť ju pred defláciou.
Slabšia koruna pomáha exportérom a zrýchľuje rast cien. V Európe, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom Česka, sa však už tri roky nedarí dopyt a infláciu zvýšiť. "Keby sme vedeli, aká bude situácia v Európe a vo vyspelom svete, tak by sme do kurzového záväzku išli zrejme skôr a zrejme razantnejšie. To znamená so slabšou úrovňou kurzu," povedal Singer českým Hospodářským novinám. Podobne sa vyjadril aj pre týždenník Euro.
Ukončenie režimu intervencií banková rada už niekoľkokrát odložila, naposledy na konci marca, kedy uviedla, že ako pravdepodobné vidí ukončenie "blízko k polovici roka 2017". Rada tak spresnila možný koniec intervenčného režimu, keď tento rok na začiatku februára hovorila o prvej polovici roka 2017. Dôvodom je inflácia, ktorá sa nachádza pod dvojpercentným cieľom. Ten by mala ČNB plniť až na začiatku roku 2017.
Podľa Singera nie je české hospodárstvo stále v takej kondícii, aby ho uvoľnenie kurzu nepoškodilo. Ak by centrálna banka pustila korunu už teraz, podľa guvernéra by to zvýšilo nezamestnanosť, výkon ekonomiky by znovu začal klesať a štát by prišiel o daňové príjmy. "My tu zatiaľ nemáme žiadnu úžasnú situáciu, v ktorej by sa ekonomika prehrievala," vyhlásil Singer.
V intervenciách chce podľa denníka pokračovať aj pravdepodobný Singerov nástupca Jiří Rusnok. Ten povedal, že si vie predstaviť aj ďalšie predĺženie až za polovicu roka 2017. "Ak to bude situácia a záujem českej ekonomiky vyžadovať," dodal. Podľa neho je to dokonca pravdepodobnejší variant, než že banka kurz uvoľní do júla 2017. "Odhadol by som to zhruba na šesťdesiat ku štyridsiatim," podotkol Rusnok, ktorý je dnes členom bankovej rady ČNB, na jej čele by mohol byť v júni.
Bránenie posilneniu meny stálo ČNB za dva a pol roka už okolo 520 miliárd korún. Banka nakupuje eurá, ktoré zvyšujú jej devízové rezervy. Keď koruna v budúcnosti posilní, hodnota rezerv v korunovom vyjadrení sa zníži a spôsobí účtovnú stratu. Na to sa ale centrálni bankári - s odkazom na nezávislosť svojho rozhodovania - nepozerajú, hovorí guvernér.