Späť ku koreňom sa nútene musí v Berlíne vrátiť globálna platforma Airbnb, ktorá prepája majiteľov voľných bytov či miestností s turistami a pomáha medzi nimi sprostredkovávať prenájom.
V hlavnom meste Nemecka totiž radnica vyhláškou s ľúbezne znejúcim názvom Zweckentfremdungsverbot (voľne preložiteľné ako "zákaz neúčelného využitia") zakázala prenájom celých nehnuteľností. Teraz tak môžu Berlínčania prenajímať iba jednotlivé izby. Za porušenie hrozí podľa nemeckého webu The Local pokuta až do výšky stotisíc eur.
Kto nechce riskovať túto sankciu a chce na platforme ďalej zostať, musí robiť to, čo bolo prapôvodným nápadom zakladateľa Briana Cheskyho a na čo tiež odkazuje názov "Air bed and breakfast", čiže "nafukovačka a raňajky". Teda prenajímať iba časť bytu - spravidla jednu izba - v ktorej sám žije.
Z tohto konceptu, ktorý sa podobal platenému CouchSurfing (systém sprostredkovania bezplatného ubytovania "na gauči"), ale Airbnb od svojho vzniku v roku 2008 poriadne narástlo. Ľudia si totiž rýchlo spočítali, že na koncepte zarobia viac ako na dlhodobom prenájme a začali vo veľkom ponúkať aj celé byty či domy.
Platforma vadí hotelierom
Na Airbnb sa vrhli aj profesionálni prenajímatelia apartmánov a počet ponúkaných nehnuteľností (aktuálne ich na webe Airbnb uvádza okolo dvoch miliónov) prevýšil akýkoľvek hotelový reťazec na svete.
Štúdia zadaná americkou hotelovou asociáciou a vypracovaná univerzitou PennState potom poukazovala na to, že len veľmi malá časť užívateľov ponúka prenájom celoročne, avšak na obrate služby sa títo ľudia v danej lokalite podieľajú vo výške desiatok percent.
To vytvára ponuku, ktorá láka turistov, na čele s tými, ktorí chcú ušetriť. Zároveň ale vadí práve hotelierom, ktorí "amatérsku" platformu považujú za nekalú konkurenciu a protestujú proti nej.
Berlínska radnica však svoj krok neospravedlňuje vyslyšaniu nárekov hotelierov. Podľa šéfa berlínskeho mestského rozvoja Andreasa Geisela má opatrenie zamedzovať rastu cien nájmov. Tie v Berlíne medzi rokmi 2009 až 2014 vzrástli o 56 percent, hoci aj tak zostávajú, v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi metropolami, relatívne nízko.
Počet ponúk klesol o takmer polovicu
Má sa za to, že za rastom cien nájomného stojí nedostatok bytov na trhu (dopyt po nich prevyšuje ponuku), ktorý je zapríčinený aj tým, že mnoho Berlínčanov radšej s vidinou vyššieho výnosu prenajíma svoje nehnuteľnosti krátkodobo turistom práve cez Airbnb a podobné platformy.
V tomto duchu tiež predstavitelia novoprijatý Zweckentfremdungsverbot vysvetľujú. "Je to nutný a zmysluplný nástroj, ktorý zamedzuje nedostatku bytov v Berlíne. Som pevne odhodlaný vrátiť takto spreneverené byty Berlínčanom a tým, čo sa do nich sťahujú," povedal pre The Local Geisel.
Berlín prijal opatrenia už pred dvoma rokmi. Teraz len vypršalo prechodné obdobie, počas ktorého sa na to mali ľudia pripraviť. Podľa britského denníka Independent poklesol počas apríla počet berlínskych ponúk na Airbnb o 40 percent.
Problém mestských daní
Ďalšou častou výčitkou smerujúcou na adresu Airbnb zo strany samospráv či hotelierov je fakt, že sa platforma (respektíve na nej pôsobiaci prenajímatelia) vyhýba platbe turistických poplatkov. Teda zvláštnych platieb účtovaných spravidla za osobu a nocľah, ktoré mieria priamo do mestskej kasy.
Zaujímavé je, že v niektorých mestách, napríklad domovskom San Franciscu alebo Paríži, s týmito platbami Airbnb súhlasilo. A tým, koľko mestám odviedla, sa následne firma chváli v tlačových správach.
Napríklad v Prahe ale jednoducho tieto poplatky neodvádza a nedarí sa k tomu dospieť ani vo Viedni, kde nedávno vznikla špeciálna pracovná skupina snažiacia sa zladiť záujmy mesta s firmami tzv. zdieľanej ekonomiky.
Viedeň je, okrem iného, podobne ako Berlín, mesto, ktoré reguluje aj samotné prenajímanie bytov. Pomerne logicky je zakázané na Airbnb ponúkať byty (aj ich časti), ktoré sú v majetku mesta. V týchto dotovaných obydliach pritom žije väčšina Viedenčanov, čo trh pre Airbnb zmenšuje.