O 800-stranovom dokumente, ktorý má poslúžiť ako základ budúcej jadrovej politiky Európskej komisie, informovali nemecké médiá. Predloha počíta s užšou spoluprácou jednotlivých členských štátov pri vývoji, financovaní a stavbe nových, inovatívnych reaktorov.
"Európa si môže vedúcu pozíciu v jadrovej energetike udržať iba vtedy, ak zachová žijúci domáci jadrový priemysel a k tomu aj dobre financované a diverzifikované možnosti výskumu," citoval z dokumentu denník Die Welt. Namiesto výstavby ďalších veľkých blokov s výkonom 1000 megawattov chce však Komisia urýchliť predovšetkým vznik malých, flexibilných reaktorov. Také by mali lepšie dopĺňať výrobu z obnoviteľných zdrojov a naskočiť vo chvíľach nedostatku zelenej energie. Prvé takéto reaktory by podľa predstáv Komisie mali byť v prevádzke najneskôr do roku 2030.
Dokument preto počíta aj novými možnosťami financovania investícií. Jadrová energia by mohla čerpať z takzvaného Junckerovho balíčka pomenovanom po predsedovi Komisie Jean-Claude Junckerovi. Fond obsahuje prostriedky určené na strategické investície.
Plán však v žiadnom prípade nie je hotovou stratégiou, naopak, má poslúžiť ako podklad, nad ktorým sa očakávajú búrlivé diskusie. Jednotlivé štáty zastávajú v otázke jadrovej energie úplne protichodné názory. Po nehode v japonskej elektrárni Fukušima štyri štáty na čele s Nemeckom oznámili odklon od jadra. Ďalšie štáty, ako napríklad Rakúsko, žiadne jadrové elektrárne neprevádzkujú a proti akémukoľvek rozvoju hlasno broja.
Šesť krajín naopak počíta s ďalším rozvojom nukleárnej energie, alebo sa dokonca, ako v prípade Poľska, sa chcú nukleárnou zemou znovu stať. Za úplne absurdné tak už plány stihli označiť zástupcovia Zelených v Nemecku i Európskom parlamente. "Považujeme to za zlú cestu," nechal sa počuť aj nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel.
Podľa zdrojov týždenníka Der Spiegel, prinútili Komisiu na vypracovanie dokumentu, ktorý zaručene vyvolá rozpory, predovšetkým dva dôvody. Prvým je snaha obmedziť energetickú závislosť na ruskom plyne, ktorého dodávky sú často Kremľom používané k politickému nátlaku. Druhá je znížiť emisie CO2 v ovzduší, ku ktorým jadrové elektrárne, na rozdiel od uhoľných či plynových, neprispievajú.