Zhruba 30 percent Grékov si myslí, že po prípadnom Grexite, teda odchode Grécka zo skupiny krajín Európskej únie platiacich eurom, by bolo v ich vlasti lepšie. To je skoro dvakrát viac ako pred pol rokom, upozornila dnes grécka agentúra pre výskum verejnej mienky Public Issue.
Opak si v májovom prieskume myslí zhruba 47 percent opýtaných, ich počet ale od októbra 2015 klesol z vtedajších 70 percent. Dezilúziou trpí aj zvyšných 15 percent, ktorí sa domnievajú, že je úplne jedno, akou menou by sa v krajine platilo. Ich počet sa oproti situácii pred pol rokom tiež zhruba zdvojnásobil z pôvodných siedmich percent.
Grécky parlament v nedeľu schválil balík reformných zákonov, ktoré sú podmienkou pre čerpanie ďalších miliárd eur zo záchranného programu. Súčasťou schválených opatrení je aj takzvaný korekčný mechanizmus, ktorý v prípade nedodržania plánovaných prebytkových rozpočtov automaticky prevedie výdavkové škrty.
Podľa gréckych médií stúplo daňové zaťaženie obyvateľstva natoľko, že ročne každý platiteľ príde zhruba o celý príjem za jeden mesiac, aby pokryl nároky štátu. Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa je pod tvrdou kritikou opozície, že napriek sľubom pred voľbami vlani sa podriadila medzinárodným veriteľom za ešte horších ekonomických podmienok ako predchádzajúce vlády.