Hlavné úlohy v ňom hrajú grécki ministri z ľavicovej strany Syriza a finančníci z Európskej centrálnej banky a medzinárodných inštitúcií. Tí sa zadlženej krajine chystajú poskytnúť ďalších viac ako 10 miliárd eur len vtedy, ak Gréci sklonia hlavu a zaviažu sa k dodatočným škrtom.
Kabinetu, ktorý zadlženú krajinu riadi, sa do toho veľmi nechce. Tamojší minister financií Euklidis Tsakalotos veriteľom napísal, že niektoré ich požiadavky sa nedajú splniť. Ide hlavne o penzie. Gréci už kvôli ich plánovanému zoškrtaniu niekoľkokrát vyšli do ulíc. Veritelia navyše požadujú aj ďalší rozpredaj štátneho majetku.
Prísun čerstvých peňazí je pritom pre Atény kľúčový, krajina musí v júli splatiť časť starších dlhov.
Ruské vábenie
V rovnakej chvíli sa na javisku zjavuje ruský prezident Vladimir Putin, ktorý pred týždňom Grécko, ako tento rok prvú únijnú krajinu, navštívil. A sľubuje, že pomôže zadlženej krajine postaviť sa na nohy. Už začal tým, že do Grécka a na jeho ostrovy "posiela" ruských turistov, ktorí rýchlo nahradzujú Európanov, ktorých záujem o helénsku dovolenku upadá.
Rusi však prejavili záujem aj o kľúčové podniky, napríklad o železničnú spoločnosť Trainose či strategický prístav v Solúne. "Musíme pretaviť naše dobré vzťahy a vzájomné porozumenie medzi našimi národmi do skutočných ekonomických výsledkov," povedal Putin.
Ekonomika je v recesii
Grékom sa totiž darí stále horšie. Ekonomika sa potáca, podľa čerstvých štatistík sa v prvom štvrťroku prepadla medziročne o 1,4 percenta. Oživenie v roku 2014, kedy ekonomika stúpla zhruba o pol percenta, dala Grékom len krátku nádej.
A vyhliadky na zlepšenie nikde, napríklad ich útraty v obchodoch klesajú každý mesiac zhruba štvorpercentným tempom už takmer rok.
Volebné víťazstvo Syrizy pod vedením Alexisa Tsiprasa spolu s odďaľovaním dohody s medzinárodnými veriteľmi a niekoľko týždňov uzavretými bankami uvrhlo krajinu späť do recesie. A ako sa zdá, liečba, ktorú krajine ordinujú medzinárodné inštitúcie, zatiaľ príliš nezaberá.
Euro stráca na podpore
Hoci sa napríklad neustále dvíhajú dane, do štátnej pokladnice priteká menej a menej. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu vymohol vlani daňový úrad z každého eura len 45 centov. A viac ako polovica gréckych domácností neplatí z príjmov vôbec žiadne dane.
Kvôli prehlbujúcim sa problémom tiež v krajine rýchlo klesá počet priaznivcov eura.