Slovenskú ekonomiku momentálne neťahá export, ale domáci dopyt. Ľuďom sa medziročne zvýšili reálne mzdy o 3,8 percenta, no spotreba domácností je nižšia, ako by sa dalo čakať. Povedala v diskusnej relácii na TABLET.TV analytička Poštovej banky Jana Glasová. "Stagnácia cien spôsobuje, že inflácia neukrajuje z našich zárobkov. Spotreba domácností prispieva k tvorbe hrubého domáceho produktu, ale nerastie tak výrazne, ako by sme mohli očakávať vzhľadom na priaznivú situáciu na trhu práce, keď klesá nezamestnanosť, rastú mzdy. Preto by mohla spotreba rásť ešte výraznejšie," konštatovala Glasová.
Medziročný rast spotreby domácností sa spomalil z 2,9 percenta na 2,5 percenta. "Slováci sú sporivý národ, k míňaniu pristupujeme opatrnejšie. Z hľadiska budúceho ekonomického vývoja je to určite pozitívne. Úspory, ktoré si teraz domácnosti vytvárajú, môžu slúžiť v budúcnosti na spotrebu alebo na väčšie nákupy. Pre domácnosť je pozitívne, ak dokáže vytvárať úspory pre prípad nepredvídaných udalostí, ktoré môžu nastať," upozornila Glasová.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci apríla 2016 dospelý Slovák v banke uložených v priemere 7256 eur. V porovnaní s minulým rokom to predstavuje nárast o 9 percent.
Prírastky v úsporách však v budúcom roku už nemusia byť také výrazné. Slovensko by sa malo v roku 2017 vrátiť k miernemu rastu cien do 1 percent. "Prinesie ho očakávaná zmena na trhu s ropou, ktorá bude drahšia. Tá sa potom odzrkadlí na cenách energií, ktoré by mali rásť, a to sa premietne aj do cien ďalších tovarov a služieb," zdôraznila Glasová.