Veľká Británia je pre Slovensko dôležitejším partnerom, než by sa na prvý pohľad zdalo. Do roku 2020 môže hrať v našom vývoze dôležitejšiu úlohu, než Česko. Vladimír Vaňo, Sberbank Europe AG
„Vždy počúvaj, čo hovoria trhy,“ hovorí staré obchodnícke príslovie, narážajúce na to, že trhová cena je výsledkom názorov tisícov predávajúcich a kupujúcich na základe všetkých dostupných informácií, ktoré v danom čase majú. V čase vzniku tohto textu sa kurz britskej libry voči americkému doláru pohyboval blízko najsilnejších úrovní od začiatku roka, od prerušenia kampane pre atentát na poslankyňu Helen Jo Cox libra posilnila na základe posunu v prieskumoch verejnej mienky za tri obchodné dni o viac než 5%.
„Neexistuje chudobná stávková kancelária,“ je o čosi prízemnejšie zhrnutie skúseností tipujúcich fanúšikov, narážajúca na historicky úspech stávkových spoločností v predvídaní udalosti, názor na ktoré tipujúci vyjadrujú vlastnými peniazmi. Deň pred referendom bola podľa britských stávkových kancelárií pravdepodobnosť hlasovania za zotrvanie Veľkej Británie na úrovni od 62,98% (Numbers Cruncher) až po 79,85% (Oddschecker).
Kto za ten rozruch môže?
Vyhlásenie referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ je čisto vnútropolitickou záležitosťou.
Domáci politickí kritici už dlhšie namietali, že od roku 1975 (kedy sa konal podobný plebiscit) sa britská verejnosť nemala možnosť vyjadriť k členstvu Británie v EÚ, ktorá sa za ostatné desaťročia výrazne zmenila oproti pôvodnému konceptu spoločného trhu, do akého sa Británia pridala 1.januára 1973 (vtedy to bola Európska hospodárska komunita, predchodca EÚ). Referendum v roku 1975 rozhodlo väčšinou 67,2 percenta hlasov o zotrvaní Veľkej Británie v spoločnom európskom trhu.
Ešte v roku 2012 britský premiér David Cameron odmietal hlasy kritikov volajúce po referende o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ.
No po posilnení podpory pre separatistické politické sily, ako aj pre eskaláciu napätia v rámci jeho vlastnej konzervatívnej strany, v januári 2013 britský premiér David Cameron vyhlásil, že pokiaľ jeho Konzervatívna strana zvíťazí vo voľbách v roku 2015, vyrokuje s EÚ nové podmienky členstva Veľkej Británie a o týchto novovyrokovaných podmienkach členstva nechá hlasovať v referende najneskôr do konca roku 2017.
Voľby v máji 2015 Konzervatívna strana vyhrala so ziskom 36,9 percenta a väčšinou štyroch hlasov v dolnej snemovni parlamentu. Po prvý raz za 23 rokov tak dokázala sama zostaviť väčšinovú vládu aj bez koalície.
V úvode tohto roka Británia vyrokovala s EÚ nové podmienky svojho členstva týkajúce sa najmä oblastí: detských prídavkov, zamestnávania cudzincov, neúčasti v eurozóne, špeciálneho postavenia londýnskeho finančného centra a neúčasti na užšej politickej integrácii v rámci EÚ.
Na konci februára tohto roka potom staronový premiér David Cameron oznámil, že sľúbené referendum o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ sa bude konať už tento rok v júni. Oproti svojmu pôvodnému záväzku (do konca roku 2017) sa teda s konaním referenda Konzervatívna strana „poponáhľala“.
Samotný premiér David Cameron, rovnako ako britské ministerstvo financií, Bank of England (centrálna banka), či primátor londýnskeho finančného centra sa jednohlasne vyjadrili za zotrvanie Veľkej Británie v Európskej únii.
Môže UK brexitom získať?
Hoci kritici členstva v EÚ namietajú, že v prípade vystúpenia by Veľká Británia nemusela platiť príspevok do spoločného rozpočtu EÚ (ktorý zodpovedá približne 0,35% HDP), zabúdajú pritom však na mimoriadne ekonomické prínosy, ktoré Británia čerpá z účasti na spoločnom polmiliardovom trhu EÚ, kam smeruje 44 percent jej exportu.
Zároveň kritici členstva v EÚ zabúdajú na to, že aj v prípade Brexit-u by Británia nemala na výber, než si znova vyrokovať podmienky prístupu na spoločný trh Európskej únie. Jednou zo spomínaných možností je členstvo v Európskej hospodárskej zóne, ktorá umožňuje prístup na spoločný trh Lichtenštajnsku, Islandu a Nórsku, hoci nie sú členmi EÚ.
S členstvom v Európskej hospodárskej zóne sa však spájajú nielen finančné príspevky do rozpočtu EÚ, ale aj povinnosť dodržiavať pravidlá, dohodnuté v rámci EÚ, no bez možnosti mať vplyv na ich vznik a formovanie.
Okolo kampane za vystúpenie sa objavuje veľké množstvo nepodložených, alebo aj zavádzajúcich mýtov.
Čo môže Británia stratiť?
V prvom rade stratí doterajšiu formu prístupu na spoločný polmiliardový trh EÚ, finančné inštitúcie sídliace v Londýne stratia „európsky pas“, ktorý im umožňuje poskytovať služby kdekoľvek v rámci EÚ.
Status Londýna ako hlavného európskeho finančného centra by tak s veľkou pravdepodobnosťou bola ohrozená. Viaceré investičné banky už explicitne oznámili, že v prípade Brexitu budú nútené presunúť kapacity zamerané na poskytovanie služieb v rámci EÚ na kontinent, buď do Frankfurtu v Nemecku, alebo do Paríža vo Francúzsku.
Podľa ratingovej agentúry Standard and Poor’s by bol ohrozený aj status britskej libry ako jednej z rezervných mien využívaných svetovými centrálnymi bankami.
Podľa London School of Economics by sa výrazne oslabil aj prílev zahraničného kapitálu do Veľkej Británie, keďže ten tam nesmeruje len kvôli jej domácemu trhu, ale využíva Britániu ako vstupnú bránu na polmiliardový trh Európskej únie.
Keďže Veľká Británia je ekonomikou s deficitom na bežnom účte platobnej bilancie (-5,2% HDP v minulom roku), je zrejmé, že oslabenie prílevu zahraničného kapitálu vytvorí tlak na ďalšie výrazné oslabenie kurzu britskej libry.
Oslabenie prílevu zahraničného kapitálu sa môže dotknúť aj prepadu cien britských nehnuteľností.
Všetky štúdie analyzujúce ekonomické dôsledky prípadného Brexitu sa zhodujú na tom, že by pre ekonomiku veľkej Británie znamenal negatívny vplyv na ekonomiku a zrejme ju vrhol do hospodárskej recesie.
Názory ekonómov na negatívne dôsledky prípadného Brexit-u sú jednoznačné. Ojedinelé hlasy očakávajúce pozitívny prínos stavajú na kľúčovom predpoklade, že Británia si zachová doterajší prístup na spoločný trh EÚ.
Viacerí predstavitelia EÚ, samotný britský člen Európskej komisie, ale napríklad aj predstavitelia francúzskej a nemeckej vlády však už jednoznačne dali najavo, že je naivné sa domnievať, že v prípade Brexit-u by si Británia dokázala udržať doterajšiu formu prístupu na trh EÚ.
Kanadský premiér Justin Trudeau dokonca britským politikom a voličom odkázal, že napríklad vyjednanie dohody o voľnom obchode medzi Kanadou a EÚ trvalo viac než desaťročie.
Americký prezident Barack Obama zasa pripomenul, že v prípade Brexit-u by USA k vyjednávaniu obchodnej dohody s Veľkou Britániou pristupovali rovnako ako k vyjednávaniu dohody s ktoroukoľvek inou krajinou na svete a vzhľadom na už prebiehajúce obchodné rokovania by sa Británia musela „postaviť do radu“ (krajín čakajúcich na dohodu o voľnom obchode s USA).
Proti Brexit-u sa rezolútne vyjadril guvernér Bank of England.
Podľa analýzy britského ministerstva financií by mal Brexit na ekonomiku Veľkej Británie decimujúci vplyv.
Ešte väčšia je neistota týkajúca sa geopolitických dôsledkov takéhoto kroku na samotnú Veľkú Britániu (možné opakovanie referenda o samostatnosti Škótska), na ostatné členské krajiny EÚ (posilnenie radikálnych a extrémistických síl), ako aj na usporiadanie vzťahov v rámci EÚ (pravdepodobné posilnenie vplyvu Nemecka).
Posilnil by Brexit suverenitu Veľkej Británie?
Pri operovaní pojmom „samostatnosť“, či „suverenita“ je dôležité si pripomenúť súčasnú ekonomickú realitu globalizovaného svetového trhu, od ktorého závisia najmä tak otvorené ekonomiky, akou je Veľká Británia.
Dlhodobo je zrejmé, že v prípade hlasovania o vystúpení z Európskej únie, kam smeruje 44% britského vývozu, by doslova na druhý deň Veľká Británia musela začať rokovania s EÚ o podmienkach prístupu na spoločný viac než 400-miliónový trh Európskej únie. Často sa v tejto situácii spomína príklad Nórska (ako aj Lichtenštajnska a Islandu), ktoré síce nie je súčasťou EÚ, ale v rámci účasti na Európskej hospodárskej zóne má prístup na spoločný trh.
A tu sa dostávame k dôležitej téme „samostatnosti,“ respektíve „suverenity“: akákoľvek obchodná dohoda medzi krajinami si vyžaduje nájdenie kompromisu v mnohých otázkach, teda zabezpečenie čo najlepších obchodných vzťahov si vyžaduje aj vzdanie sa časti svojej suverenity.
V prípade „nórskeho“ usporiadania vzťahov s EÚ si umožnenie prístupu na spoločný trh EÚ od Nórska vyžaduje nielen finančné príspevky do rozpočtu EÚ, ale navyše aj dodržiavanie všetkých pravidiel, ktoré si členovia EÚ medzi sebou dohodli, no Nórsko na ich vznik ani podobu nemá žiaden vplyv. Pravidlá, s ktorými muselo Nórsko v rámci Európskej hospodárskej zóny súhlasiť sa okrem iného týkajú aj pohybu obyvateľov členských krajín EÚ.
Aby si Nórsko zabezpečilo vstup na spoločný trh EÚ, muselo obetovať nemalú časť svojej suverenity. To je jednoducho realita dnešného globalizovaného svetového trhu, najmä pre otvorené ekonomiky závislé od zahraničného exportu.
Ešte dôležitejšie je však zdôrazniť, že okrem iných aj nemecký minister financií Wolfgang Schauble explicitne odmietol špekulácie o „nórskom“ modeli po prípadnom Brexit-e a explicitne upozornil, že v prípade vystúpenia z EÚ by bolo naivné si myslieť, že by si Británia mohla udržať takú úroveň prístupu na trh EÚ, ako jej členovia, či ako členovia Európskej hospodárskej zóny.
Už pri samotnom vyjednávaní o obchodných dohodách či s EÚ, alebo s USA (či s neporovnateľne väčšou Čínou) by váha Británie bola neporovnateľne nižšia, než je jej váha ako člena EÚ.
Dokázala by sa libra pozviechať z možného brexitového šoku?
V prvom rade je dobre si pripomenúť, že Veľká Británia je hospodárstvom s deficitom na bežnom účte platobnej bilancie, ktorý vlani dosiahol úroveň -5,2% HDP.
Oproti roku 2012 sa tak deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP zvýšil o takmer dva percentuálne body.
K stabilite britskej libry napriek tomu doteraz prispieval masívny príliv investícií, tak portfóliových investícií smerujúcich na finančný trh londýnskeho „City“, ako aj priamych zahraničných investícií, pre ktoré je dlhodobo Veľká Británia obľúbenou vstupnou bránou na polmiliardový spoločný trh Európskej únie.
Podľa Financial Times je Veľká Británia v rámci Európy jednotkou v objeme prílevu priamych zahraničných investícií.
V prípade toho najhoršieho scenára, teda prípadného hlasovania o vystúpení Veľkej Británie z EÚ by došlo k oslabeniu prílevu zahraničných investícií.
V dôsledku deficitu na bežnom účte by tak hlasovanie o vystúpení Veľkej Británie z EÚ znamenalo mlynský kameň pre výmenný kurz britskej libry. Rôznia sa len očakávania toho, aký rozsah by toto oslabenie malo.
Kurz britskej libry voči americkému doláru sa od polovice vlaňajška do začiatku marca oslabil o takmer 13 percent a v súčasnosti sa tak pohybuje na dohľad dlhodobých rekordov – úroveň 1,3727 USD/1 GBP je hranicou miním z novembra 2001, ktorá odolala aj prudkému výpredaju britskej libry na prelome rokov 2008 a 2009.
V prípade potenciálneho prelomenia tejto úrovne, ktoré je v prípade neúspešného referenda o zotrvaní v EÚ veľmi pravdepodobné, by sa kurzu britskej libry mohol otvoriť priestor pre oslabenie na najslabšie úrovne od druhej polovice osemdesiatych rokov. Míľnikom v tomto oslabenom teritóriu bude pre devízový trh okrem okrúhlych hraníc 1,30 a 1,20 USD/1 GBP aj rekordné minimum z konca februára 1985, kedy sa oslabenie britskej libry odrazilo od hranice rekordného minima 1,0520 USD/1 GBP.
Podľa prieskumu agentúry Bloomberg očakáva 16% londýnskych ekonómov oslabenie pod úroveň 1,20 USD/1 GBP, 9% na úroveň 1,20-1,25 USD/1 GBP, 19% na úroveň 1,25-1,30 USD/1 GBP, 16% na úroveň 1,30-1,35 USD/1 GBP a 31% na úroveň 1,35-1,40 USD/1 GBP.
Pritom je dobré si pripomenúť, že v prípade krízových situácií môže byť výmenný kurz britskej libry extrémne volatilný: napríklad od konca júla 2008 do februára 2009 sa kurz britskej libry voči doláru prepadol o 31,4%, od začiatku septembra 1992 do februára 1993 sa kurz libry voči doláru prepadol o necelých 30%.
Vzhľadom na pravdopodobné trvácne oslabenie prílevu priamych aj portfóliových zahraničných investícií je skôr pravdepodobné, že oslabenie kurzu libry po prípadnom neúspešnom referende by nebolo len krátkodobou záležitosťou.
Ďalší vývoj by záležal najmä od schopnosti britskej vlády vyjednať si prístup na spoločný trh Európskej únie, čo však napríklad nemecký minister financií Wolfgang Schauble minulý piatok explicitne vylúčil.
Na druhej strane, prípadné oslabenie výmenného kurzu libry by malo prispieť k postupnému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie.
Môže Londýn získať viac "slobody" odlúčením od Bruselu?
Už v súčasnosti je podľa OECD Veľká Británia jedným z najliberálnejších trhov v rámci Európskej únie, podobne ako Holandsko.
Dokázal by Brexit spôsobiť zastavenie migrácie a čiernej práce vo Veľkej Británii? Vzhľadom na históriu Britského impéria a neskôr „Commonwealthu“ – britského spoločenstva národov (bývalých kolónií britského impéria) bola historicky Veľká Británia vyhľadávanou destináciou pre ekonomických migrantov z krajín bývalých kolónií. A to tak legálnych, ako aj nelegálnych.
Fenomén imigrácie hral v Británii úlohu už dlho pred jej vstupom na spoločný trh európskej únie.
Okrem toho, že na pracovnom trhu Veľkej Británie pôsobia ľudia z iných členských krajín EÚ, zároveň viac než 1,2 milióna Britov dlhodobo žije (a pracuje) v ostantých členských krajinách únie.
Pritom je dobré si pripomenúť, že kým pracovníci z EÚ v Británii pomáhajú v prevažnej väčšine obsadiť nízkokvalifikované pracovné miesta, o ktoré nie je medzi miestnymi záujem, v prípade Britov na kontinente ide v drvivej väčšine o expertné a manažérske pozície s neporovnateľne vyšším ohodnotením.
Okrem toho, súčasná migračná kríza sa dotýka rádovo desiatok miliónov ľudí, ktorí sa usilujú dostať sa do niektorej z bohatších častí Európy, vrátane Británie. Tento tlak na Britániu nepominie jej vystúpením z EÚ. Vzhľadom na rozsah súčasnej globálnej migračnej krízy je zrejmé, že efektívnejšie než národné riešenia je spoločný postup EÚ a všetkých jej členov.
Môže prípadný brexit spôsobiť exodus Slovákov, resp, aj iných občanov EÚ z Veľkej Británie?
V prvom rade, ekonomické štúdie jednoznačne preukazujú, že pracovná sila zo zahraničia je prínosom pre hospodársky rast, ako aj pre daňové príjmy štátu. A to platí aj v prípade občanov EÚ, ktorí využili jednotný pracovný trh a získali prácu vo Veľkej Británii.
V mnohých prípadoch pritom platí, že najmä občania spomedzi východných členov EÚ sa vo Veľkej Británii často uplatňujú v nižšie kvalifikovaných (a menej platených) pracovných pozíciách, na ktoré majú tamojší zamestnávatelia problém nájsť domácich uchádzačov. Niektorí pozorovatelia napríklad varovali, že napríklad oblasť zdravotníctva a opatery o seniorov je vo Veľkej Británii doslova závislá od zamestnancov pochádzajúcich z cudziny. Okrem toho je dôležité si pripomenúť, že spoločný pracovný trh a voľný pohyb osôb v rámci EÚ je hojne využívaný nielen smerom do Veľkej Británie, ale aj opačným smerom do ostatných členských krajín Európskej únie.
Podľa odhadov v ostatných členských krajinách EÚ žije a pracuje viac než 1,2 milióna občanov Veľkej Británie.
Osud zamestnancov z ostatných členských krajín EÚ vo Veľkej Británii, ktorí v súčasnosti nepotrebujú pracovné povolenia, po prípadnom Brexit-e by závisel od rozhodnutia tamojšej vlády.
Rovnako tak by závisel od toho, aké podmienky by si vyjednala Veľká Británia v rámci nevyhnutnej dohody o voľnom obchode s EÚ.
Napríklad Nórsko, ktoré síce nie je členom Európskej únie, ale má prístup na spoločný polmiliardový trh EÚ v rámci Európskej hospodárskej zóny, muselo v rámci podmienok prístupu na trh EÚ akceptovať to, že sa na neho povinne vzťahujú všetky pravidlá pre voľný pohyb osôb, rovnako ako pre ktoréhokoľvek člena EÚ.
Pokiaľ by sa Británia rozhodla obmedziť pracovné povolenia pre občanov niektorej členskej krajiny EÚ, takmer určite by mohla očakávať odvetné kroky zo strany dotknutého štátu.
Napríklad vo Francúzsku žije podľa odhadov 173 tisíc občanov Veľkej Británie, v Írsku 254 tisíc, v Nemecku 97 tisíc, v Španielsku 381 tisíc, v Taliansku 72 tisíc, v Poľsku 37 tisíc, v Holandsku 49 tisíc, v Belgicku 28 tísic.
Ak by sa pritom hypoteticky rozhodla diferencovať medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ, takéto diskriminačné posudzovanie niektorého z členov Európskej únie by zrejme zakladalo dôvod na spoločný postup celej EÚ voči Veľkej Británii.
Veľká Británia, pokiaľ by chcela obmedziť prístup na svoj pracovný trh len pre niektoré z členských krajín EÚ by tak s veľkou pravdepodobnosťou narazila na základný princíp „jeden za všetkých, všetci za jedného“.
Najpravdepodobnejšie sa preto javí, že v hypotetickom prípade Brexit-u by musela k téme zahraničných pracovníkov pristupovať vláda Veľkej Británie mimoriadne opatrne, nielen kvôli existujúcemu statusu quo a personálnym potrebám britských zamestnávateľov, ale aj kvôli geopolitickým dôsledkom rozhodnutí v tejto oblasti.
Ako by Slovensko pocítilo Brexit?
Význam Veľkej Británie pre ekonomiku Slovenska netreba podceňovať, ako by sa mohlo zdať z relatívnej geografickej vzdialenosti v rámci EÚ.
Kým ešte v roku 1999 predstavoval priamy export zo Slovenska do Veľkej Británie len 1,7 percenta z celkového vývozu, vlani to už bolo 5,5 percenta, čo Veľkú Britániu zaradilo medzi rovnako dôležitých obchodných partnerov, ako sú susedné Maďarsko a Rakúsko, či Francúzsko.
V prvých troch mesiacoch tohto roka však priamy export zo Slovenska do Veľkej Británie vzrástol medziročne o 12,9% a predstavuje tak už 6,5 percenta z celkového vývozu. To tento rok radí Veľkú Britániu v poradí dôležitosti exportných trhov na piate miesto za Nemecko (22,9%), Česko (11,8%), Poľsko (7,9%), Francúzsko (6,8%).
Podiel priameho exportu do Veľkej Británie tak predbehol aj susedné Maďarsko (5,1%) a Rakúsko (5,1%).
Vďaka megainvestícii Jaguar Land Rover bude význam Veľkej Británie ako obchodného partnera ešte výraznejšie narastať.
Pokiaľ by sa splnili súčasné plány plnej kapacity nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover, a pokiaľ by jeho produkcia smerovala na zahraničné trhy prostredníctvom vývozu do Veľkej Británie, mohla by sa v horizonte roku 2020 Veľká Británia stať druhým najdôležitejším exportným partnerom Slovenska, hneď po Nemecku (predbehla by teda aj susedné Česko).
Okrem sťaženia rýchlo rastúceho vzájomného obchodu s Veľkou Britániou by však tie najciteľnejšie ekonomické dôsledky pre Slovensko predstavovalo hroziace spomalenie hospodárskeho rastu Eurozóny, ktorá je pre Slovensko dominantným exportným trhom. Aj pre Slovensko bude mať nezanedbateľné dôsledky politické riziko vzostupu proti-európskych extrémistických politických prúdov.
Možno Brexit porovnať s pádom Lehman Brothers?
Napriek tesnému pomeru hlasov, ktoré sa krátko pred hlasovaním v prieskumoch verejnej mienky vyslovili za a proti zotrvaniu, treba pamätať na stále veľmi veľký podiel (13-15 percent) voličov, ktorí v prieskumoch hovoria, že pôjdu hlasovať, no ešte nie sú rozhodnutí ako.
Práve pri týchto nerozhodnutých voličoch je dobré si pripomenúť, že podľa ekonomickej teórie hier, pokiaľ je človek postavený pred voľbu medzi rizikom straty v určitej výške a neistým ziskom v rovnakom objeme, v drvivej väčšine prípadov sa rozhoduje pre vyhnutie sa riziku straty.
Hoci sú veľmi dobre zanalyzované masívne negatívne dôsledky hlasovania o vystúpení z EU na ekonomiku Veľkej Británie, ktorá by v v prípade víťazstva Brexitu čelila hospodárskej recesii a prudkému oslabeniu výmenného kurzu britskej libry, zatiaľ panujem veľká neistota ohľadom toho, aký by bol rozsah ekonomických dôsledkov pre hospodárstvo Eurozóny.
Okrem prudkého nárastu neistoty a výkyvov na finančných trhoch by hypotetický Brexit udrel na ekonomiku Eurozóny najmä prostredníctvom podlomenia investorskej a podnikateľskej dôvery, podobne ako v septembri 2008 pád Lehman Brothers.
Objavili sa už pozorovatelia, napríklad minister financií Fínska Alexander Stubb, ktorí označili prípadný Brexit za „moment porovnateľný k Lehman Brothers“ pre Európu („Europe’s Lehman moment“).
Šéf washingtonského Inštitútu pre medzinárodné financie Hung Tran dokonca vyhlásil, že prípadný Brexit by mal na globálny hospodársky rast z dlhodobého pohľadu ešte vážnejší negatívny vplyv, ako pád Lehman Brothers.
Turbulencie na finančnom trhu a v ekonomike, ktoré nasledovali po septembri 2008 si všetci ešte dobre pamätáme.
Autor je hlavný ekonóm skupiny Sberbank Europe AG vo Viedni.