Prečítajte si rozhovor s Lukášom Kovandom, hlavným ekonómom finančnej skupiny Roklen:
Koho najviac prekvapil výsledok britského referenda?
Asi všetkých. Najviac finančné trhy, stávkové kancelárie, ale aj burzy. Pred referendom už viacerí vsádzali na to, že šanca na brexit sa zmenšuje a trhy sa upokojili.
Viacerí analytici tvrdili, že Briti sú pragmatici a keď ich politici presvedčia o väčších ekonomických benefitoch zotrvania v EÚ tak brexit odmietnu. Prečo to nevyšlo?
Briti mali vždy pomerne chladný postoj k európskej integrácii. Aj bývala premiérka Margaret Thatcherová počas svojej vlády vtedajšie Európske spoločenstvo (predchodca EÚ) často kritizovala. Nie nadarmo sa liberalizmus často spája s výrazom „anglosaský“. Anglicko je kolískou kapitalizmu. Historicky daná vlažnosť k integrácii do väčších celkov a k centralizácii je tiež charakteristickým rysom Británie. Symbolicky je akýmsi mostom medzi Európou a USA, a preto nikdy nechcela byť vtiahnutá na kontinent. Teraz majú Briti pocit, že integrácia už zachádza príliš ďaleko, ide zlým smerom a Británia prichádza o svoju premosťovaciu úlohu. Jej liberálny hlas často narážal na odpor Nemecka a Francúzska. Poslednou kvapkou bola migračná kríza. Tam Briti videli, že Brusel nie je schopný túto krízu riešiť.
Libra prudko oslabila. je to len dočasná reakcia trhov alebo môže oslabovať dlhodobejšie?
Všetko teraz bude závisieť na reakcii britských a európskych politikov, ale aj od reakcie Bank of England, Európskej centrálnej banky a možno aj amerického Fedu. Oni musia upokojiť panikáriace finančné trhy. Zatiaľ je tá reakcia trhov čisto psychologická, nemá ekonomické dôvody. Británia má stále silnú ekonomiku. Ak sa politikom podarí signalizovať, že budúce obchodné dohody budú vyrokované rýchlo a hladko, tak by to malo pomôcť trhy upokojiť. Brexit je totiž viac politická záležitosť ako ekonomická. K podobnej panickej reakcii došlo v minulom roku, keď Švajčiarska národná banka zasiahla do kurzu franku. Panická reakcia sa po čase upokojila. Teraz je lopta na strane politikov a centrálnych bankárov.
Čo môžu urobiť pre upokojenie trhov centrálne banky?
Napríklad ECB by mohla navýšiť objemy výkupov aktív v rámci svojej uvoľnenej menovej politiky. Tiež by mohla predĺžiť svoj program. Bank of England už nemá takú uvoľnenú politiku ako ECB, ale možno sa k nej bude musieť vrátiť.
Takže môžeme očakávať predĺženie politiky lacných peňazí?
Všetko tomu nasvedčuje. Je síce otázne, či si to môžu ešte centrálne banky dovoliť, lebo najmä ECB už vyčerpala skoro všetky svoje nástroje. Môže sa ešte uchýliť k povestnému zhadzovaniu peňazí z vrtuľníku.
Pokles libry môže na druhej strane napomôcť britskému exportu. Môže to naopak pomôcť rastu jej ekonomiky?
Tento scenár je možný, ale len keď politici a centrálni bankári dokážu priniesť stabilitu na finančné trhy a do obchodu. Ak by sa im to nepodarilo, svetový obchod aj dopyt po tovaroch by sa spomalil, oslabila by nielen libra, ale aj iné meny a finančné aktíva. V tom prípade by Britom ani slabá mena nepomohla.
Môžu sa banky z londýnskej City teraz presúvať do Európy, keďže sa tým vyhrážali pred hlasovaním?
Všetky tie hrozby, ktoré sa spomínali pred referendom len prispievajú k súčasnej panike. Hrozby boli dosť zveličované, len aby ľudí presvedčili, aby hlasovali za zotrvanie v EÚ. Teraz sa aj investorom na celom svete preháňajú hlavou tieto hrozby a panikária. Je to psychologická vlna, hoci britská ekonomika na tom nie je tak zle.
Čo výsledok referenda znamená pre britských a bruselských politikov a čo môžu robiť, aby trhy upokojili?
Politici na oboch stranách Lamanšského kanálu by mali teraz vysvetľovať, že brexit nebude mať také dopady, akými strašili pred hlasovaním. Bruselskí politici by teraz nemali snovať odplatu Britom, ale mali by vyslať signály, že obchod tým neutrpí, že nové zmluvy pôjdu hladko. Mali by vysvetľovať, že brexit je záležitosť najmä politická a na ekonomiku by to nemalo mať až taký dopad. Ak to bude podporené aj snahou centrálnych bánk tak by škody mohli byť minimálne.
Aké geopolitické dopady na EÚ bude mať brexit?
Jeho význam bude najmä symbolický. Ukázalo sa, že Európska únia nie je na večné časy. Že sa môže rozdrobiť. Posilnia sa aj odstredivé tendencie v Európe, a začne to možno Škótsko, ktoré možno bude chcieť opäť samostatnosť a členstvo v EÚ. Tiež asi politici, ktorí usilujú o vystúpenie z EÚ asi na krátku dobu získajú viac preferencií.
Kto je Lukáš Kovanda
Český ekonóm z finančnej skupiny Roklen. Je členom think-tanku Prague Twenty a vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Prednáša aj na Vysokej škole ekonomickej a na CEVRO Institut. Je autorom kníh z pop-ekonómie ako Prečo je vzduch zadarmo, Prečo si ženy príťažlivosť kúpiť nemôžu, a muži áno.