Finančná a ekonomická kríza mala za následok oslabenie eura ako konkurenta amerického dolára – predtým jedinej svetovej meny. Vystúpenie Veľkej Británie situáciu zhoršuje, vraví Brigita Schmögnerová, bývalá výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie pri OSN. Dobrým signálom pre eurozónu aj EÚ by podľa nej bolo, keby sa urýchlilo dobudovanie bankovej únie a teda dosiahla sa aj dohoda o európskej ochrane vkladov.
Aký bude mať Brexit dopad na stabilitu Európskej únie a európskej meny?
Veľká Británia nie je členom eurozóny, preto oslabenie eura je iba dočasné a odráža všeobecnú neistotu, či a v akom rozsahu odchod tretieho hospodársky najsilnejšieho štátu EÚ bude mať dopady na ekonomickú situáciu v členských štátoch európskej menovej únie. Vzhľadom na pomerne značný rozsah vzájomného obchodu, predovšetkým Nemecka a Veľkej Británie, dopady nebudú zanedbateľné. Snahy lídrov štátov, ktoré boli iniciátormi európskej integrácie v 50. rokoch minulého storočia čím skôr dohodnúť budúce vzťahy s Britániou, by obdobie neistoty mohli skrátiť. Väčším a dlhšie trvajúcim faktorom neistoty okolo eura je ale nesplnenie predpokladov, ktoré by mala menová únia spĺňať.
Aký teda predpovedáte ďalší vývoj?
Záležať bude na tom, ako lídri EÚ vyhodnotia výsledky referenda. Hovorí sa o potrebe reforiem, ale otázkou je, akých? Ak sa pod nimi bude mať na mysli napríklad iba väčšia flexibilita trhu práce a iné opatrenia, ktoré by podľa britského premiéra mali smerovať k vyššej konkurencieschopnosti EÚ, odcudzenie frustrovaných európskych občanov sa nepodarí zmierniť a už vôbec nie eliminovať. V danej chvíli nie sú ani politické predpoklady pre hlbšie integračné kroky v eurozóne, ako napríklad fiškálna únia, akokoľvek by boli potrebné. Na druhej strane niektoré už dohodnuté opatrenia, ako napríklad 2. a 3. pilier bankovej únie by sa mali urýchliť. Nepreceňujem ich význam, ale bol by to želaný dobrý signál pre eurozónu a celú EÚ.
Reakcie sú zatiaľ také, že z výsledku referenda sa najviac tešia Rusi, ale aj Američania. Je to tak? Ako im môže výsledok napomôcť?
Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ ju geopoliticky oslabuje. Určitú marginalizáciu EÚ v globálnom meradle sme ale mali možnosť zaznamenať už skôr. EÚ je modelom , ktorý bol nasledovaniahodný i na iných kontinentoch a nepochybne mnohé z jej skúseností kopírovali iné integračné zoskupenia, napríklad i tie, ktorých členom je Ruská federácia. Finančná a ekonomická kríza mala za následok oslabenie eura ako konkurenta amerického dolára – predtým jedinej svetovej meny. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ imidž EÚ zhoršuje v medzinárodnom meradle – a to je škoda. Už od vzniku BRICS-u, i keď sú dnes niektoré jeho štáty hospodársky slabšie ako v čase jeho vzniku, začal sa formovať protipól EÚ i USA. Odchodom Británie z EÚ budú Spojené štáty americké svoje záujmy v EÚ presadzovať vo väčšej miere cez iné členské štáty. Takýmto je napríklad záujem o skoré ukončenie rokovaní zmluvy o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a o presadenie amerických záujmov v zmluve. Je to z ich strany legitímne, dôležité je, či si svoje záujmy dokáže efektívne presadzovať i EÚ.
Môže Brexit vyvolať destabilitu Európy? Nemusíme sa obávať, že aj v súvislosti s migračnou krízou narastie extrémizmus? Ako sa tomu dá zabrániť?
Nie som odborníkom na migračnú krízu. Výsledky referenda o zotrvaní v EÚ boli ale reakciou na imigráciu z nových členských štátov EÚ. Veľká Británia je obeťou svojich vlastných liberalizačných politík, medzi inými i okamžitého otvorenia svojho trhu práce po prvom rozšírení EÚ o postkomunistické štáty v r. 2004. Britská ekonomika z toho ako celok získala, ale zisky sa nerozdelili rovnako pre všetkých. Výsledkom bola strata nižšie kvalifikovaných pracovných príležitostí pre Britov, tlak na znižovanie miezd a v obmedzenej miere i tlak na zvyšovanie sociálnych výdavkov – napriek tomu, že bilancia príjmov a výdavkov na migrantov za prácou bola pre štátny rozpočet Veľkej Británie pozitívna.
Ako sa výsledok môže načrieť do peňaženiek bežných občanov únie?
Rozpočet EÚ bude nižší o britský príspevok, ale to zrejme nebude predstavovať hlavný dopad. Dôležitejší bude dopad na vzájomný obchod, prípadne na zahraničné investície a na možnosť migrovať do Spojeného kráľovstva za prácou. Posledné bude mať za následok nižšie platby, ktoré posielajú britskí imigranti do materských štátov.
Václav Klaus tlieska, občanov Británie považuje za hrdinov, keďže sa dokázali vzoprieť byrokracii Bruselu a zachránili úniu, ako kedysi pred Hitlerom. Je to aj Váš názor?
Nebudem komentovať Václava Klausa. Okrem migrácie výsledky referenda ovplyvnili i druhé faktory. Arogancia bruselskej byrokracie, stále rastúca vláda technokratov a rastúci demokratický deficit, napríklad i pretrvávajúce metódy krízového manažmentu v eurozóne zohrali negatívnu úlohu u tých voličov z tábora Leave, ktorí neboli priamo postihnutí migráciou z nových členských štátov EÚ. Tieto hriechy EÚ sú dobre známe, iba lídri EÚ pred nimi zatvárajú oči.
Slovensko preberá predsednícku úlohu v Rade Európskej únie. Čo ho čaká?
Myslím, že predsednícka krajina musí predovšetkým dobre zvládnuť svoju organizátorskú úlohu. Mechanizmy rozhodovania sú známe, treba ich dodržiavať a nedeformovať, ako sme toho často poslednú dobu v eurozóne svedkami. Nahradzovanie komunitárneho princípu medzivládnymi dohodami je slepou cestou.
Ocitne sa Veľká Británia v kríze, ako to predpovedajú ekonómovia?
Dopady na britské hospodárstvo budú nepochybne väčšie ako na európsku dvadsaťsedmičku. Budú samozrejme záležať od nastavenia vzťahov s EÚ. Jednou z výhod Británie je jej Bank of England, ktorá bude iste robiť všetko pre to, aby negatívne dopady zmiernila. Možný prepad exportu sa bude musieť snažiť kompenzovať podporou domáceho podnikateľského dopytu. Paradoxne by tomu mohli dopomôcť i imigranti ako noví podnikatelia a spotrebitelia. Ak však odchod z EÚ naštartuje rozpad Veľkej Británie, hrdý Albión už bude na svoju skvelú minulosť iba spomínať.
Referendum chcú aj Holanďania, čo ak sa spustí v Európe vlna? Čo by to znamenalo?
Nič sa nedá vylúčiť, i keď lídri EÚ svojimi vyhláseniami akýkoľvek dominový efekt vylučujú. Popri už spomínaných faktoroch výsledkov britského referenda nepochybne svoj podiel na nich mal i odpor voči politike Cameronovej vlády. Pripomeňme si, že Francúzi v referende odmietli Európsku ústavu nie preto, že by boli protieurópski, ale chceli tak vyjadriť svoj odpor voči vtedajšej vláde. Na tomto bude chcieť stavať i Marie Le Penová. Prípad Holandska je čiastočne odlišný. Je daný tým, že svojím sociálno-ekonomickým modelom sú Britom najbližšie a britský príklad ich môže priťahovať viac ako ktorýkoľvek iný štát.