Šetriť, zviazať kazajku a držať deficit pod pokrievkou, aby sa zamedzilo nekontrolovateľnému vývoju verejných financií a upokojili finančné trhy, ktorým istý čas pol Európy viselo od gatí? Alebo naopak, uveriť tým, ktorí radili v čase krízy viac investovať, aby sa ekonomika neutopila v špirále spomaľovania? To bol spor medzi fiškálnymi jastrabmi a keynesiánmi, ktorý pred pár rokmi víril hlavami ekonómov a nenechal spávať politikom.
Dnes sme o kus ďalej: o dlhovej kríze sa nehovorí, Španielsko a Portugalsko už nie sú vnímané ako obludy, ktoré sa môžu kedykoľvek vynoriť na horizonte oceána a strhnúť Európu pod hladinu a ako na Leviathana dnes (predčasne?) nehľadíme ani na Grécko. Čo nám v tomto ekonomickom spore ukázal čas?
Šetriť? Radšej opatrne
V čase, keď kríza – dlhová a eura – vrcholila, by si na tento konflikt ekonómov azda nik svoj majetok nestavil. Dá sa s odstupom času a z výsledkov, ktoré poznáme, odvodiť všeobecná skúsenosť, ako pri podobných krízach postupovať v budúcnosti? Alebo je to ešte ťažšie: dať jednoznačnú odpoveď sa nedá a liečba diagnózy je pre špecifiká jednotlivých krajín jedinečná?
Samozrejme, nebol by to spor desaťročia, ak by bola odpoveď taká jednoduchá. A zvlášť ak ekonómovia žijú v inom svete ako politici, ktorí zaň nesú priamu zodpovednosť a pri udržiavaní spoločenského mieru pri vážnych zmenách musia brať do úvahy aj iné kritériá než len ekonomické princípy (Tsipras by vedel rozprávať). A komplikuje to ešte aj rozdielnos...
Zostáva vám 85% na dočítanie.