Francúzska vláda chce, aby firmy z ostatných krajín Európskej únie aspoň dorovnali svojim pracovníkom vyslaným do Francúzska sociálne poistenie na francúzsku úroveň. Vyzvala preto EÚ, aby zaistila nápravu. Pohrozila, že inak prestane rešpektovať príslušnú unijnú smernicu, čo by znamenalo, že im bude brániť v práci vo Francúzsku.
Francúzska požiadavka je tak ďalšou komplikáciou pre východoeurópske firmy, vrátane Slovenska, ktoré detašovaným pracovníkom platia sociálne poistenie vo výške obvyklej pre ich krajinu pôvodu. A tie sú v porovnaní s francúzskymi oveľa nižšie.
Premiér je proti
Pre východoeurópsky "sociálny dumping" sa dnes rozhorčil francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý si v najsledovanejšej televízii TF1 sťažoval práve na nižšie sociálne poistenie. Podľa neho smernica EÚ z roku 1996 spôsobuje rozsiahle škody na pracovnom trhu a musí byť zmenená.
Zamestnanci majú podľa neho mať zaplatené poistenie, ktoré je pre nich najvýhodnejšie - buď teda vyššie ako vo Francúzsku, čo sa môže týkať severských štátov, alebo aspoň rovnako vysoké. Smernica zabezpečuje, aby vyslaní pracovníci dostávali v cieľovej krajine aspoň minimálnu mzdu vrátane sadzby za nadčasy. Nepamätá ale na sociálne poistenie.
Hlavne v stavebníctve
Navyše, aj tak sa ju firmy snažia všemožne obchádzať tým, že pracovníkov neprihlasujú, odmeňujú ich oveľa horšie, nerešpektujú maximálnu dĺžku pracovného času a ubytovávajú ich v nedôstojných podmienkach. To sa týka predovšetkým stavebníctva.
V tlaku na zmenu pravidiel pre detašovaných pracovníkov nie je Francúzsko osamelé: podporujú ju bohaté štáty ako Nemecko, Rakúsko, Švédsko alebo Holandsko. Proti sú chudobné štáty, ktoré z nižších nákladov na pracovnú silu ťažia, ako Česko, Poľsko, Portugalsko alebo Rumunsko.
Nárast počtu detašovaných pracovníkov
Otázka prisťahovalectva a lacnejšej pracovnej sily z východu ovplyvnila výsledok júnového referenda v Británii, kde väčšina obyvateľov hlasovala za odchod z EÚ.
Podľa francúzskych úradov pracovalo vo Francúzsku vlani skoro 290.000 detašovaných pracovníkov, čo je oproti roku 2014 o 25 percent viac. Najviac ich bolo z Poľska (skoro 47.000), Portugalska (cez 44.000), Španielska (cez 35.000) a Rumunska (cez 30.000).