Rusko sa z ekonomickej stagnácie, zapríčinenej sankciami po anexii Krymu a rozpútaním vojny na východe Ukrajiny, len tak nedostane. Milióny ľudí žijú pod hranicou chudoby a ekonómovia budúcnosť krajiny nevykresľujú nijako ružovo. Útraty ľudí dlhodobo klesajú a mnohí Rusi už nemajú ani na základné tovary.
Miliardár Sergej Galickij prevádzkuje v Rusku viac ako 13 tisíc obchodov. Pre agentúru Bloomberg uviedol, že v druhom tohtoročnom štvrťroku priemerná útrata v jeho sieti poklesla medziročne o dve percentá. Je to vôbec prvý pokles, ktorý jeho firma za desať rokov existencie zaznamenala.
Celkovo maloobchodné predaje v Rusku klesajú už 18. mesiac v rade, rovnako tak klesajú aj reálne mzdy.
Ceny rastú, platy nie
"Spotreba nemôže rásť," vysvetľuje hlavný ekonóm ING Groep NV v Moskve Dmitryj Polevoj. "Platy nerastú, alebo rastú oveľa pomalšie ako predtým, objem pôžičiek klesá," vymenúva.
Pokles cien ropy spoločne s ekonomickými sankciami zo strany EÚ a USA dohnali ruskú ekonomiku na pokraj ekonomickej krízy a najviac to odnáša stredná trieda. Milióny ľudí chudobnejú. Vlani pribudli v Rusku podľa CBC News tri milióny ľudí, ktorí prežívajú pod hranicou chudoby. Celkom žije pod hranicou chudoby takmer 20 miliónov ľudí.
Podľa prieskumov až tretina Rusov nakupuje menej potravín ako predtým a šetrí aj na liekoch. Takmer polovica Rusov priznáva, že ak sú lieky na predpis príliš drahé, nekúpi si ich. "Ceny neprestávajú rásť," uviedla pre Moscow Times Irina Kuninská, ktorá kupuje lieky pre svoju matku. "S matkinou nízkou penziou a mojim klesajúcim platom už nevieme, ako máme nakŕmiť rodinu," sťažuje sa.
Maloobchodné predaje sa minulý mesiac medziročne prepadli o 5,4 percenta, v máji potom dokonca o 6,1 percenta. Reálne príjmy poklesli o 5 percent. Dve tretiny Rusov potom podľa prieskumov tvrdia, že sa ceny zvyšujú dvakrát viac, než je oficiálne uvádzaná inflácia.
Rastúca chudoba sa prejavuje aj pri nákupe tovaru dlhodobej spotreby. Na novú elektroniku alebo nábytok ľudia nemajú. Podľa odhadov budú príjmy Rusov stagnovať ešte viac ako dva roky.
Politici sú ľahostajní
V roku 2009 Rusko reagovalo na padajúce ceny ropy zvýšením penzií a menovými intervenciami, čo pre odvrátenie krízy stačilo. Tentoraz sa už problémy zažehnať nepodarilo, rubeľ oslabil a útraty ďalej klesajú. Hoci to vyzerá, že infláciu sa tento rok podarilo dostať pod kontrolu, experti optimizmom neprekypujú.
"V strednodobom horizonte odhadujeme, že spotreba aj príjmy budú naďalej klesať kvôli nízkym cenám ropy a doterajšej vládnej stratégii," vysvetlili analytičky Alina Sljusarčuková a Marija Berasnevová z Morgan Stanley.
To, že sa ekonomické problémy nijak neodrážajú na zmene hospodárskej politiky, je pre mnohých ekonómov prekvapujúce.
Prezident Vladimir Putin má stále vysokú podporu, jeho vládu schvaľuje stabilne až 80 percent obyvateľov Ruska. "Podporujem Putina a jeho politiku, páči sa mi, ako bojuje s terorizmom. Neobviňujem ho z tejto situácie. Pravdaže tu máme niektoré veci zlé, ale ktorá krajina nemá," hovorí Slava Kukuškin, otec štvorročnej dcéry, čakajúci v rade na polievku v ubytovni pre bezdomovcov.
Jedným z vysvetlení môže byť, že nezamestnanosť sa dlhodobo drží približne na rovnakej úrovni. V júni dokonca mierne poklesla z 5,6 na 5,5 percenta. "To, ako sa za rok a pol ľudia v Rusku prispôsobujú tejto stresujúcej situácii, len ukazuje, že na vládu nemajú tieto problémy žiadne vplyvy," myslí si Polevoj.
"Vďaka nízkej nezamestnanosti je zdĺhavá ekonomická stagnácia z politického hľadiska prijateľná," myslí si Vladimir Osakovský, hlavný ekonóm v ruskej sekcii Bank of America. "Napriek recesii zostáva ľuďom stabilný príjem," vysvetľuje.
"Politici s tým nebudú nič robiť, ak to pre nich neznamená hrozbu," domnieva sa Polevoj. Obmedzenie štátnych útrat tak v Rusku nehrozí, vláda tento rok naplánovala najväčší deficit od roku 2010.