V kombinácii s obmedzenou investičnou gramotnosťou sa tak dobrodružstvo malých hráčov na burzovom parkete končieva v tom lepšom prípade dezilúziou, v tom horšom, katastrofou.
Hoci finančná a investorská gramotnosť rastie, na môj vkus stále príliš pomaly. Všetko súvisí s časom stráveným na trhu. A ak si necháte predať narýchlo nezmyselný produkt, na ktorom prerobíte, odídete z trhu a skúsenosti nezískate. Ak máte 30 rokov a pred sebou ďalších zhruba tridsať štyridsať rokov aktívneho života, malo by pre vás byť výsostnou snahou sa nielen pripraviť na profesiu, ale aj pripraviť sa na to, čo urobím so zarobenými peniazmi.
Žiaľ platí, že privátne investície majú auru niečoho nepochopiteľného a príliš zložitého. To sa okolo nich snažia šíriť aj predajcovia bánk. Tvrdia, že bez nich to nejde a že ide o príliš zložité nástroje. No ak napríklad kúpite opciu za sto dolárov, potom máte za vopred známy náklad neobmedzený potenciál výnosu.
Naproti tomu sa maximálna strata rovná práve tej stovke, ktorú ste vložili. Pre riadenie rizika je to ideálny stav, a to najmä pre ľudí, ktorí nemajú dostatok času venovať sa správe svojich peňazí. Vopred poznáte svoje riziko. Nie je to teda nič komplikované.
Ak si však kúpite podielový fond, tak máte istotu, že na začiatku zaplatíte niekoľko percent vstupného poplatku, že budete platiť pravidelný manažérsky poplatok bez ohľadu na výsledok, a navyše ste stále vystavení riziku potenciálnej straty. Keď totiž manažér podielového fondu nezvládne adekvátne zareagovať na nejakú nečakanú negatívnu udalosť, vezie sa s ním aj klient. Ten tak v podstate vypisuje bianko šek manažérovi svojho fondu.
Veľká väčšina Slovákov však stále verí tomu, že bez podielových fondov a rôznych čudesných foriem sporenia, to nejde. Banky to podporujú, potrebujú peniaze klientov vytiahnuť do investícií a zraziť im štyri, čí päť percent na poplatkoch. Hoci sa banky tvária, že iné možnosti neexistujú, opak je pravdou.
Zhruba tri štvrtiny podielových fondov pritom nedokážu dlhodobo prekonať priemer vývoja akciových indexov. Ak sú na tom aktívne riadené portfóliá takto, potom nemá zmysel ísť cestou drahej aktívnej správy, ale je lepšie kúpiť si ETF, ktoré s nižšími nákladmi a lepším riadením rizika štatisticky odvedie rovnakú prácu.
Čím skôr sa väčšina populácie naučí sama investovať, tým lepšie. Je v ich záujme povypínať všetkých sprostredkovateľov. Treba si vždy položiť otázku: aká je ich skutočná motivácia? Primárne ochrániť a ideálne zhodnotiť klientove úspory, alebo predať čo najviac produktov, s čo najvyššími poplatkami?
Pamätám si ešte z čias, keď som pracoval v Citibank, jednu osemdesiatročnú dámu z Izraela, s ktorou som viedol rozhovor na tému jej portfólia. Bolo to náročnejšie než bakalárska skúška. Tam sa skrátka finančná gramotnosť po generácie odovzdáva a postupne sa zdokonaľuje. Takto finančne gramotní ľudia si už dokážu podstatne lepšie poradiť s ponukami neserióznych predajcov. Pre nás z toho vyplýva, že treba byť v rodine ten prvý.
Bankové štatistiky ukazujú, že na Slovensku je stále veľa ľudí, ktorí majú peniaze, ale dostatočne s nimi nepracujú. Je tu však problém i na strane ponuky. V Poľsku už napríklad obchodníci ponúkajú klientom podstatne vyššiu pridanú hodnotu. Robia si vlastné analýzy, školia klientov a podobne. Profesionál by mal vedieť klientovi vysvetliť, že sa oplatí kúpiť alebo predať, aj keď davová psychológia práve v tej chvíli velí opak.
Pri rozhodovaní o svojich financiách treba byť preto veľmi kritický. Preverovať si všetky predkladané údaje a byť aktívny. Je to podobné ako pri výbere zamestnania. Buď si vyberiete rutinnú, priemernú prácu s priemerným zárobkom, alebo na sebe neustále pracujete a usilujete sa byť najlepší, samozrejme za oveľa vyššiu odmenu.