Som však nervózny z celého európskeho bankového sektora. Neprešli sme si totiž hlbším, bolestnejším prepadom v štýle Spojených štátov amerických, kde po roku skutočne nepriaznivého ale ozdravného procesu, došlo k obratu a zdravému rastu.
Ak v Európe zmizne zo scény Európska centrálna banka, spolu s ňou odíde aj celý rad ďalších špekulatívnych investorov. Ak v budúcnosti príde nejaký kotrmelec na kapitálových trhoch, príčinou bude európsky bankový sektor. Stredná a západná Európa okrem toho nemá potenciál k budúcemu rastu ekonomiky. Nebude tu žiadny baby boom, ľudia si už v podstate všetko nakúpili a v starobe rozhodne viac míňať nebudú.
Ak teda investor rieši otázku, ako v Európe investovať, zmysluplné sa javí staviť na zabehnutý biznis, ktorý bude dávať pravidelnú, aj keď nižšiu, dividendu, a nenesie so sebou veľké riziko straty. Napríklad tabakový priemysel. Niečo, kde viete, že recesia príliš nehrozí. Európske investície majú svoje miesto, ak hľadáte pravidelnú a relatívne nízku rentu.
Ak sa však pozeráte po vyššom zhodnotení, treba upriamiť zrak ďalej. Napríklad na Čínu. Krajina povolila druhé dieťa v rodine a zo dňa na deň ho bude okolo 150 miliónov žien aj chcieť. Takže príde boom materských škôlok, základných škôl, univerzít, bytov, infraštruktúry.
India má zasa vekový priemer okolo 37 rokov. To je dvadsať, tridsať rokov perspektívy násobne vyššieho ekonomického rastu ako v Európe a aj v USA. Osobne dokonca na Indiu staviam ešte viac. Len minimum systémových zmien v krajine totiž postačí na to, aby sa späť domov vrátili zástupy Indov pracujúcich v zahraničí a priniesli domov zo sveta svoje obrovské know-how a aj nemalé úspory.
V našom prostredí budeme z dlhodobého hľadiska stále bojovať s prostredím nulových sadzieb. Už sa pritom dokázalo, že nech centrálne banky natlačia akékoľvek množstvo peňazí, efekt je úplne marginálny. Ak teda niečo spôsobí globálnu infláciu, určite to nebudú centrálnej banky, no ak sa zo dňa na deň prudko zdvihne cena ropy, prejaví sa to úplne vo všetkom. A nehovoriac o obrovskom riziku, ktoré súčasný experiment centrálnych bánk s tlačou peňazí znamená.
Trh európskych dlhopisov je momentálne úplne zdeformovaný. Tým, že ECB vytvára obrovský umelý dopyt, udržuje ich ceny aktíve extrémne vysoko. Tieto papiere pritom vlastnia veľkí hráči, veľké finančné inštitúcie. V dôsledku toho tak Európska centrálna banka robí bohatých ľudí a penzijné fondy ešte viac bohatými.
Ale ak faktor ECB jedného dňa odíde z trhu, vznikne veľký problém. Nie až tak pre bohatých hráčov, ako pre dôchodkové fondy. Veľa drobných investorov, ktorí totiž dnes žijú v dobrej viere, že majú konzervatívny dôchodkový fond, v ktorom sa roky umelo nafukovali ceny dlhopisov, môže zo dňa na deň zrealizovať 30-percentnú stratu.
Keď sa vám to stane v 65 rokoch, tesne pred odchodom na dôchodok, tak to nie je nič príjemné.