Začnem tým, že rozhodne nie som fanúšikom minimálnej mzdy. A to z toho dôvodu, že môže vytlačiť z trhu spoločnosti (alebo niektoré ich aktivity) s minimálnymi maržami a týmpádom aj niektorých zamestnancov.
Ale keď dám bokom ideologický pohľad, tak z analytického pohľadu sa tu žiaden armageddon, ktorý predpovedajú niektoré think-tanky a podnikateľské združenia zakaždým, keď sa minimálna mzda zvyšuje (aj teraz), po jej zvýšení konať nebude. Takisto ako sa nekonal v predošlých rokoch, naopak nezamestnanosť klesla solídnym tempom.
Minimálna mzda totiž nie je nejaká izolovaná dynamická veličina v statickom, nemennom svete. Naopak, vyvíja sa aj slovenská ekonomika, aj ekonomiky vo svete a aj v nich sa menia minimálne mzdy. Preto je z hľadiska dopadu na konkurencieschopnosť potrebné pozerať sa na pomerné veličiny.
A v tých vychádzame v EÚ stále veľmi dobre (krajiny mimo EÚ nemá príliš cenu sledovať, lebo jednak nemajú prístup na spoločný trh a navyše menové výkyvy dokážu urobiť v krátkom čase niekoľkonásobne vyšší rozdiel v konkurencieschopnosti ako jemné zvýšenie minimálnej mzdy).
Prvým dôležitým ukazovateľom je podiel miezd na HDP. Ten ukazuje, že ako sa delí (v hrubom) vyprodukované bohatstvo medzi zamestnávateľov a zamestnancov (zvyšok predstavujú dane na produkciu a importy očistené od dotácií, oproti mzdám a ziskom je to však nízka položka). Ako vidíme, tak v porovnaní so Slovenskom je podiel miezd na HDP nižší (a adekvátne podiel ziskov vyšší) len v štyroch krajinách EÚ.
A aj z toho by som dve označil za špecifické prípady – Grécko, kvôli tomu, že vývoj jeho ekonomiky môžeme označiť hocijako, len nie pojmom normálny; a Írsko preto, lebo jeho HDP je brutálne nafúknuté relokáciami firiem za daňovým účelom, keby bolo o tento efekt očistené, tak je určite vyššie.
Druhým ukazovateľom je podiel minimálnej mzdy k priemernej mzde. (Lepší ukazovateľ by bol pomer minimálnej k mediánovej, ale tam sú k dispozícii na eurostate len staršie dáta, a pri nich to pre Slovensko vychádzalo v minulosti podobne). Ten ukazuje to, že aká vysoká je minimálna mzda v porovnaní s priemernou. V tomto rebríčku sú za Slovenskom len tri krajiny. Je však potrebné dodať, že tento rebríček je oklieštenejší než ten predošlý, lebo v ňom nie sú krajiny, ktoré nemajú stanovenú celoplošnú minimálnu mzdu, ale majú ju rozdelenú po sektoroch (prípadne aj regiónoch). Hviezdičkou sú označené krajiny, pre ktoré sú k dispozícii čísla len za roku 2014:
Tretím ukazovateľom je percento ľudí, ktoré pracuje za minimálnu mzdu (resp. za menej ako 105 % minimálnej mzdy). Tento ukazovateľ ukazuje, akého percenta zamestnancov sa zvýšenie minimálnej mzdy priamo týka. Bohužiaľ, EÚ v tomto smere robila zber dát naposledy v roku 2010, takže čerstvejšie údaje pre porovnanie medzi krajinami k dispozícii nemám. Tu už Slovensko na chvoste nebolo, bolo však v skupine krajín, kde sa to pohybuje tesne pod piatimi percentami:
Čiže keď si tieto grafy zhrnieme, tak v pomere toho, koľko dostávajú z HDP zamestnanci a aj v porovnaní minimálnej mzdy k priemernej sme medzi krajinami EÚ na chvoste. Pri percente ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu sme (resp. sme boli v r. 2010) v tej skupine, kde to je do 5 %. Pri týchto číslach si neviem predstaviť výraznejšie negatívny dopad vyššej minimálnej mzdy na ekonomiku.
Samozrejme, tie dáta sú agregované za celú ekonomiku. Určite tu máme a) sektory; b) regióny, kde hospodária mnohé firmy s nízkymi maržami a tie budú nútené zvýšiť ceny. A predovšetkým pri výrobnej a poľnohospodárskej sfére, kde čelia intenzívnej konkurencii zo zahraničia, ich to môže stáť podiel na trhu a dokonca aj dostať do bankrotu.
Z mikroekonomického pohľadu teda určite určité dopady budú, preto som na začiatku písal, že nie som fanúšikom minimálnej mzdy. Čo sa týka makro-pohľadu, tak predošlé grafy ukazujú, že Slovensko rozhodne nepatrí ku krajinám, ktorému by zvýšenie minimálnej mzdy malo citeľnejšie uškodiť.
Myslím si, že ďaleko väčší problém pre konkurencieschopnosť Slovenska a pre zamestnávateľov ako minimálna mzda je flexibilita trhu práce (t.j. jednoduchosť a náklady zamestnania/prepúšťania, mzdová flexibilita, kolektívne vyjednávanie...).
Ostatne aj v aktuálnom rebríčku v reporte o globálnej konkurencieschopnosti vychádzame veľmi dobre v pomere miezd a produktivity. Sme na 38 mieste zo 140, pred nami je len 9 krajín EÚ. Pri flexibilite sme na 120 mieste a za nami sú len 3 krajiny EÚ.
P.S: Všetky dáta použité v texte sú z eurostatu.