Jedným z dôsledkov ruského potravinového embarga voči EÚ a slabšieho rubľa je pozoruhodný rozmach v poľnohospodárstve, píše nemecký týždenník Der Spiegel.
Všetko sa ale zmenilo v roku 2014 so zavedením západných protiruských sankcií a následnej reakcie Moskvy.
Produkcia obilnín za posledných šesť rokov vzrástla a v roku 2015 Rusko zosadilo USA ako najväčšieho svetového pestovateľa a vývozcu pšenice.
Podľa ruského ministerstva poľnohospodárstva tohtoročná úroda bude najmenej 110 miliónov ton, čo by bolo najviac v ruskej histórii. V súčasnej dobe Rusko vyváža 22,5 milióna ton obilia ročne a očakáva sa navýšenie vývozu o 4,5 milióna ton v roku 2017.
Podľa amerického ministerstva poľnohospodárstva vývoz pšenice z Ruska v tomto roku predbehne Európsku úniu. Rusko získalo zmluvy na vývoz 120 000 ton pšenice do Egypta a čoskoro začne dodávať pšenicu aj do Číny.
Slabší rubeľ tiež pomohol ruskému poľnohospodárstvu tým, že sa v tuzemsku pestované plodiny stali konkurencieschopnejšie na svetovom trhu. Odborníci sú, vzhľadom na predpokladaný dlhodobý trend slabého rubľa, pozitívni aj v odhadoch na produkciu ruskej pšenice až do roku 2020.
Tento trend sa však môže spomaliť, pretože nikto nemôže s istotou povedať, že sankcie zostanú v platnosti tak dlho.
Podľa ruského premiéra Dmitrija Medvedeva krajina získava na sile ako jeden z popredných svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov. "Rusko úspešne získava späť postavenie hlavného dodávateľa na svetovom trhu potravín," povedal Medvedev.
Minister poľnohospodárstva Aleksandr Tkačev predpovedal, že poľnohospodárstvo by sa po energiách mohlo stať druhým najväčším exportom krajiny.
Poľnohospodárstvo však trpí rovnakými štrukturálnymi problémami ako zvyšok ruskej ekonomiky. Vlastnícke štruktúry sú nepriehľadné a stále platí, že dobré vzťahy s politikmi sa vyplácajú. V mnohých spoločnostiach totiž nie je jasné, kto ich vlastne riadi.