Daňový úrad je dnes jednou z najpopulárnejších verejných inštitúcií vo Švédsku, hovorí Magdalena Anderssonová, ktorá sa v Bratislave zúčastnila na schôdzke európskych ministrov financií ECOFIN.
Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker nedávno vyhlásil, že každá členská krajina EÚ by mala prijať euro. Uvažujete o tom, že by ste sa vzdali švédskej koruny a nahradili ju spoločnou európskou menou?
U nás vo Švédsku sa v roku 2003 konalo referendum o tom, či ľudia súhlasia s prijatím eura. Švédski voliči sa v hlasovaní jasne vyslovili proti tomu, aby sa naša krajina pripojila k eurozóne. Ja rešpektujem výsledky tohto referenda.
Takže v tejto chvíli neprebiehajú na švédskej politickej scéne žiadne diskusie o prijatí eura?
Nie. Myslím si, že podpora verejnosti pre to, aby Švédsko vstúpilo do eurozóny, je naďalej veľmi malá.
V minulosti ste tri roky pôsobili ako šéfka Švédskej daňovej agentúry. Napriek tomu, že Švédsko má tradične jedny z najvyšších daní v Európe, ste dlhodobo úspešní v boji proti daňovým únikom a sivej ekonomike. Môžete prezradiť váš kľúč k výberu daní?
Čo sa týka výberu daní, náš daňový úrad v priebehu posledných dvoch desaťročí veľmi intenzívne pracoval na zmene prístupu k ľuďom. Namiesto toho, aby sa ich snažil naháňať a v každom občanovi videl potenciálneho neplatiča, ktorý sa za každú cenu snaží vyhnúť plateniu daní, ide na to úplne opačne. Teraz sa usiluje o to, aby ho verejnosť vnímala ako úrad, ktorý ľuďom a firmám poskytuje služby a pomáha im vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa platenia daní. Tento prístup bol veľmi úspešný. Skutočne to funguje a dane sa nám darí vyberať. Daňový úrad je dnes dokonca jednou z najpopulárnejších verejných inštitúcií vo Švédsku. Takže toto je hlavný kľúč k úspechu.
Naozaj pomohlo len toto?
Samozrejme, okrem toho sme zaviedli množstvo rôznych nových nástrojov, ktorými sa snažíme pracovať na zabránení daňovým únikom. Spomeniem napríklad to, že malé spoločnosti sú po novom povinné registrovať svoje pokladnice. Ďalej sa zmenili niektoré veci týkajúce sa daňových kontrol, ale aj to, ako ľudia môžu priznať a platiť dane. Teraz je to veľmi jednoduché, stačí im na to obyčajná SMS správa.
Ďalšou dôležitou témou, o ktorej sa hovorilo na víkendovom neformálnom stretnutí ministrov financií v Bratislave, bol boj proti nezamestnanosti. Myslíte si, že by v tomto smere mala byť medzi krajinami Európskej únie väčšia solidarita a bohatšie krajiny by mali viac pomáhať tým chudobnejším?
Samozrejme, myslím si, že krajiny by mali bojovať proti nezamestnanosti, ale za tento boj nesie zodpovednosť predovšetkým každý jednotlivý štát. S tým súvisí viacero ďalších kľúčových vecí, ako je napríklad podpora vzdelávania. Mimochodom, nemali by sme sa obmedzovať na to, aby sme hovorili len o podpore v nezamestnanosti. Rovnako dôležité je hovoriť aj o zvyšovaní zamestnanosti.
V tejto súvislosti sa spomína zavedenie európskej poistky v nezamestnanosti...
V Bratislave skutočne prebiehali diskusie aj o poistení v nezamestnanosti a o tom, ako by sa na týchto nákladoch mali podieľať jednotlivé štáty. Mnoho krajín však v tejto veci skeptických a medzi ne patrí aj Švédsko. Myslím si, že najlepším spôsobom, ako zaviesť poistenie v nezamestnanosti, je vyriešiť túto otázku na národnej úrovni. A na rovnakej úrovni by sa mali konať aj diskusie na túto tému.
Vo švédskej ekonomike zohráva veľmi dôležitú úlohu bankový sektor. Záťažové testy nedávno ukázali problémy niektorých európskych bánk. Mala kríza európskeho bankového sektora dosah aj na švédske finančné domy?
Nedávne testy uskutočnené európskymi bankovými inštitúciami ukázali, že veľké švédske banky sú veľmi dobre kapitalizované. Rovnako ako v predchádzajúcich, tak aj v najnovších testoch dopadli veľmi dobre. Takže môžem konštatovať, že v porovnaní s niektorými ďalšími európskymi bankami sú švédske bankové spoločnosti stabilné a zdravé.
V posledných rokoch však mala problémy najväčšia švédska banka Nordea, ktorá musela v Škandinávii prepustiť tisícky zamestnancov...
Aj Nordea vyšla z týchto testov dobre. Banka sa v tomto období snaží zmeniť svoju právnu štruktúru. Prirodzene, ak to urobí, budeme v nej musieť urobiť viac inšpekcií.
Švédsko je jedným z európskych lídrov v používaní digitálnych peňazí. Vaša krajina postupne upúšťa od hotovosti v platobnom styku. Ako na to reagujú ľudia?
Ak hovoríme o mladšej generácii, tá nevyužíva hotovosť takmer vôbec. Samozrejme, starší občania sú skeptickejší v súvislosti s predstavou spoločnosti, v ktorej sa nepoužíva hotovosť. Momentálne u nás prebieha diskusia o tom, ako pri prechode na bezhotovostný platobný styk čo najviac uľahčiť seniorom život.
Myslíte si, že v budúcnosti sa budú používať už iba digitálne peniaze?
Odpoviem vám na to svojou vlastnou skúsenosťou – ja nikdy nepoužívam hotovosť.
Kto je Magdalena Anderssonová
Popredná ekonómka je od roku 2014 ministerkou financií. Vo švédskej strane Sociálni demokrati, ktorej je členkou, má už takmer päť rokov na starosti ekonomickú politiku. V rokoch 1996 až 1998 bola politickou poradkyňou švédskeho premiéra. Neskôr v jeho úrade pôsobila ako riaditeľka odboru plánovania, vzápätí ako štátna tajomníčka na ministerstve financií. Pracovala tiež ako poradkyňa pre domácu politiku bývalej líderky sociálnej demokracie Mony Sahlinovej. V rokoch 2009 až 2012 bola šéfkou Švédskej daňovej agentúry.