Európska solidarita Grécku skutočne pomáha a daňovníkov nič nestojí. V tom spočíva čaro nastavenia ESM. Vlády sa preto nepríjemných prekvapení obávať nemusia.
Zdanlivo stačilo jediné vyhlásenie. Keď sa Mario Draghi v auguste 2012 zaviazal, že pre záchranu eura „urobí čokoľvek, čo bude treba“, a neskôr aj rozbehol rotačky na peniaze, upokojil tým trhy a uvoľnil tlak na zadlžené krajiny eurozóny. Dlhová kríza sa vtedy prakticky skončila. Potrebujeme ešte záchranné mechanizmy ako ESM?
To je veľmi dobrá otázka. Nemyslím si totiž, že len toto jediné vyhlásenie zachránilo euro. Draghiho záväzok bol v tom čase skutočne veľmi dôležitý a pomohol upokojiť trhy. Aj kroky ECB za ostatné roky boli veľmi dôležité. No nič z toho by nás samo osebe z krízy nevytiahlo. Okrem menovej politiky to boli aj ďalšie opatrenia.
Ktoré považujete za najdôležitejšie?
V prvom rade – krajiny, ktoré potrebovali pomoc, pretože stratili prístup na trh, si urobili svoju domácu úlohu. Zaviedli reformy, znížili rozpočtové aj obchodné deficity či vyčistili bankové sektory – v závislosti od toho, akým konkrétnym problémom čelili. Ozdravenie krajín vo vážnych problémoch, to bolo kľúčové.
Nemenej dôležité bolo vytvorenie nových inštitúcií. Ak by v roku 2010 nevznikol EFSF a v roku 2012 ESM (neformálne známe ako dočasný a trvalý euroval, pozn. red.), krajiny ako Írsko či Portugalsko by zrejme boli nútené opustiť eurozónu. To by bola veľká strata, ktorá by zmenila Európu. Tiež tu máme bankovú úniu a ďalšie významné pokroky. Čiže zásah ECB by sám osebe nefungoval, ak by sme neurobili aj tieto ďalšie kroky. V konečnom dôsledku to bol celý balík opatrení, ktorý nás dostal z krízy.
Krajiny, ktoré boli počas krízy nútené prijať ozdravné opatrenia, si dnes užívajú zdravý ekonomický rast. No na druhej strane tu máme krajiny ako Taliansko, ktoré si mohli dovoliť riešenie svojich problémov odložiť. Nepredstavujú niečo ako časovanú bombu?
Vo všeobecnosti je lepšie prijať ozdravné opatrenia zavčasu. No pravdepodobne narážate na situáciu talianskych bánk. Nemyslím si, že je správne hovoriť o problémoch talianskeho bankového sektora ako takého. Nedávne záťažové testy ukázali, že kapitál potrebuje doplniť len niekoľko talianskych bankových domov. Väčšina z nich je však v poriadku a identifikované problémy odstraňuje. Niektoré banky už kapitál doplnili, ďalšie na tom pracujú. Čiže nejde o všeobecný problém.
Ale tieto záťažové testy preverili len systémovo dôležité banky. Ako o zdroji potenciálnej nákazy sa pritom hovorí o menších regionálnych bankách.
Opäť, nemyslím si, že je fér hovoriť o všetkých bankách. Bavíme sa len o obmedzenom počte týchto menších bánk, pričom niektoré z nich si kapitál dopĺňajú už mesiace. Čiže ide o limitovaný problém. No, samozrejme, je nutné ho riešiť a talianska vláda na tom aj pracuje.
Ak by sa situácia predsa len zhoršila, môžeme sa spoľahnúť na to, že súčasné opatrenia dokážu zabrániť šíreniu nákazy aj do iných krajín?
Európsky bankový sektor je v omnoho lepšej forme ako pred ôsmimi rokmi. Môžeme sa na to pozrieť viacerými spôsobmi. Napríklad kap...
Zostáva vám 85% na dočítanie.