Korene legendárneho Porsche smerujú do Československa

Ferdinand Porsche patrí medzi najslávnejšie postavy automobilového priemyslu. V súčasnosti je podobnou legendou ako Ettore Bugatti alebo Enzo Ferrari. Konštruktér, ktorý sa narodil pred 141 rokmi v severočeských Vratislaviciach nad Nisou, stál za vznikom radu prelomových konštrukcií vrátane populárneho Volkswagenu Chrobák.

Nacistická minulosť
Porscheho meno je však dnes známe najmä vďaka továrni, ktorú založil jeho syn Ferry a dnes vyrába luxusné športové vozidlá. Práve kvôli svojmu najslávnejšiemu výtvoru, ľudovému vozidlu, Porsche spolupracoval s nacistami, čo ho po vojne priviedlo do väzenia. Konštruktér sa za vojny venoval aj vývoju tankov a ďalšej obrnenej techniky. Jednému stíhaču tankov sa na jeho počesť hovorilo Ferdinand. Porscheho pôsobenie v nacistickom Nemecku má dodnes trpkú príchuť. Stál totiž na čele spoločnosti Volkswagenwerk, založenej síce pôvodne na výrobu Chrobáka, ktorá však za vojny prešla na vojenskú výrobu. V továrni muselo pracovať asi 20-tisíc ľudí, nútene nasadených z východnej Európy, sovietskych vojnových zajatcov i Židov.

Nútené nasadenie vtedy existovalo aj v Porscheho vlastnej konštrukčnej kancelárii. A neslávna minulosť nie je zabudnutá ani 71 rokov po vojne (a 65 rokov po Porscheho smrti). Nedávno sa napríklad stala vo Vratislaviciach predmetom politických sporov, po ktorých bola uzatvorená expozícia v miestnom kultúrnom centre a dnešná mestská časť Liberca Porscheho prestala propagovať. Vratislavice (nemecky Maffersdorf) pritom Ferdinand Porsche opustil už v 18 rokoch a neskôr sa k svojmu rodisku príliš nehlásil.

Na druhej strane však vďaka tomu získal po prvej svetovej vojne československé občianstvo, ktoré mal až do roku 1935.

Najprv elektromobil
Syn klampiarov mal síce pôvodne pokračovať v otcovom remesle, ale od detstva ho bavila elektrina a nakoniec mohol navštevovať libereckú priemyslovku. V roku 1893 potom odišiel na skusy do Viedne, hlavného mesta veľmoci, kde nakoniec pôsobil ďalších 30 rokov.

Prvýkrát sa Ferdinand Porsche preslávil v roku 1900 na svetovej výstave v Paríži, kde predstavil elektromobil Porsche-Lohner s revolučným riešením pohonu: každé koleso malo v náboji vlastný elektromotor. V roku 1906 nastúpil ako technický riaditeľ do spoločnosti Austro-Daimler. Tam konštruoval letecké motory aj automobily. Za prvej svetovej vojny sa tiež venoval armádnym zákazkám, takže neskoršie práce pre hitlerovský vojnový stroj pre neho vlastne neboli vstupom do neznámeho prostredia.

Chrobák z jeho dielne
Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúska-Uhorska pôsobil Porsche naďalej v Rakúsku. V 20. rokoch potom presunul ťažisko svojej pôsobnosti do Nemecka. V druhej polovici 20. rokov pracoval päť rokov vo vedení spoločnosti Daimler-Benz, kde skonštruoval napríklad pretekársky Mercedes SSK.

V roku 1929 sa nakrátko vrátil do Rakúska viesť technické oddelenie firmy Steyr. Na začiatku 30. rokov potom v Stuttgarte založil vlastnú konštrukčnú kanceláriu, kde vznikli prvé návrhy ľudového vozidla, základu neskoršieho Chrobáka. Automobil pre široké masy zapadol do plánov nastupujúceho nacistického režimu. Po rozhlasovom prijímači pre každého (Volksempfängera) mal prísť dostupný automobil – Volkswagen. Zmluva medzi kanceláriou Porsche a Ríšskym zväzom automobilového priemyslu na jeho výrobu bola uzavretá v júni 1934 a v roku 1938 sa začala rodiť továreň.

Státisíce Nemcov sporili na vysnívaný automobil na vkladných knižkách. Ale prišla vojna a namiesto okrúhleho Chrobáka automobilka vyrábala hranaté vojenské vozidlá KdF Kübelwagen.

Nástup syna
K civilnej výrobe sa továreň vrátila hneď po vojne, ale bez Porscheho, ktorý bol vo väzení. O rodinný podnik sa staral syn Ferry, ktorý v Rakúsku chystal výrobu športových vozidiel. Prvé Porsche nieslo označenie 356 a používalo rad dielov z Chrobáka. Ferdinand Porsche sa dočkal sériových áut aj presunu firmy späť do Stuttgartu. Športových úspechov a svetovej slávy firmy sa však už nedožil. Zomrel 30. januára 1951. Porscheho rodina však neodišla ani z Volkswagenu, kde má dodnes hlavné slovo. Jeho vnukom je jedna z najvýznamnejších osobností svetového autopriemyslu posledných desaťročí, Ferdinand Piëch. Z vedenia koncernu odišiel vlani v apríli, ešte pred vypuknutím aféry dieselgate.

Spor s Tatrou
S autorstvom Chrobáka to však je ešte problematickejšie. Veľkou inšpiráciou pri jeho návrhu bol Porschemu jeho priateľ Hans Ledwinka, šéfkonštruktér kopřivnickej Tatry. Predvojnový Chrobák je veľmi podobný Tatre 97. Súdne spory medzi VW a Tatrou sa začali už v predvojnovom období. Po vojne bol prípad opäť otvorený a Volkswagen v roku 1961 zaplatil tri milióny mariek ako kompenzáciu.