Carl Icahn toho za svoju kariéru stihol veľa. Z bezohľadného nájazdníka, ktorý násilne preberá a vysáva firmy, sa stal oslavovaným aktivistickým investorom, ktorého tweety dvíhajú hodnoty Applu o miliardy. A Donald Trump by ho chcel za ministra financií.
Osemdesiatročný Icahn ovláda majetok v hodnote necelých 19 miliárd dolárov (16,9 miliardy eur). Vlastní veľa nehnuteľností, telekomunikačnú firmu XO Communications alebo prevádzkovateľa kasín a hotelov Tropicana. Investorskú legendu, jednu z predlôh pre postavu Gordona Gekka v kultovom filme Wall Street a tridsiateho najbohatšieho človeka sveta, z neho ale neurobili tieto firmy.
Preslávil hlavne svojím pôsobením v spoločnostiach, ktoré založil a vybudoval niekto iný. Icahn v nich kúpil väčšinou najprv minoritný podiel. Až potom sa ich snažil buď ovládnuť a využiť (osemdesiate roky na Wall Street) alebo ich s podporou ostatných menších akcionárov donútiť k lepším výsledkom a tým pádom zhodnoteniu vloženej investície (posledné roky v technologických firmách).
Tomu prvému sa hovorilo nájazdnictvo, firmy to veľmi ťažko niesli a starostlivo to sledovala Komisia pre cenné papiere (SEC). To druhé sa teraz nazýva investorským aktivizmom. A Icahnovi a jemu podobným sa za to tlieska.
S titulom z filozofie na Wall Street
Carl Celian Icahn sa narodil v roku 1936 do židovskej učiteľskej rodiny v newyorskom Queense. Bakalársky titul z filozofie získal na prestížnej Princetonskej univerzite. Následne sa dal na štúdium medicíny, ktoré ale aj kvôli službe v armáde nedokončil.
Na začiatku šesťdesiatych rokov sa tak Icahn ocitol na Wall Street ako broker. V roku 1968 založil svoju prvú spoločnosť Icahn & Co. O desať rokov neskôr začal s nájazdnictvom, teda snahou (viac či menej úspešnú) o násilné prevzatie spoločností tým, že skupoval jej podiely priamo od akcionárov a do vedenia postupne nastrkal svojich ľudí. S nimi následne rôznymi prostriedkami pretvoril spoločnosti vo svoj - v prvom rade finančný - prospech.
On a ďalší nájazdníci - menujme napríklad Victora Posnera a Nelsona Peltza - budili po pár rokoch u manažmentov korporácií takú hrôzu, že podobný efekt ako ich konkrétne kroky mala povesť, ktorá im predchádzala. V roku 1984 tak už Icahnovi len stačilo, aby vedeniu výrobcu pneumatík B. F. Goodrich oznámil, že nakúpil necelých 5 percent ich akcií.
Vystrašený management
Management vydesila predstava odolávania Icahnovi natoľko, že mu radšej ponúkol spätné odkúpenie akcií so štvrtinovým bonusom. To všetko len za sľub, že dá Icahn spoločnosti aspoň na päť rokov pokoj. Kým Icahn tak prakticky bez práce uzavrel pekný obchod, pneumatikári na seba snahou ututlať túto nepríliš priaznivú transakciu, ešte - ako referujú napríklad dobové New York Times - poštvali vyšetrovateľa zo SEC.
Keď sa ale následne manažéri z B. F. Goodrich pozerali na to, čo robí Icahn s aerolinkou TWA, mohli si ešte gratulovať. Paradoxom je, že Icahn ovládol jednu z najvýznamnejších amerických aeroliniek aj preto, že sa vedenie spolu s odbormi snažilo predísť tomu, aby ich kúpil iný nájazdník - šéf Texas Air Frank Lorenzo. Proti nemu vtedy vraj aj Icahn ešte vyzeral dobre. Zdanie ale klamalo.
Že Icahnovým cieľom, tak ako naznačil, bol profit, sa ukázalo ako neoddiskutovateľné. Nešlo však o profit firemný, ale jeho vlastný. Ovládnutie TWA Icahnom bol totiž učebnicový príklad dokonalého a dokonaného nájazdníctva.
Icahn si požičal veľké množstvo peňazí, aby mohol aerolinku, ktorá bola vtedy oslabená zmenou regulácií, kúpiť. Tento svoj dlh následne splácal hlavne tým, že predával konkurencii všetky atraktívne aktíva spoločnosti, ktoré sa predať dali. Alebo napríklad tým, že stiahol firmu z burzy. Vďaka operácii z roku 1988 Icahn zbohatol o 469 miliónov dolárov a firmu zároveň zadĺžil 540 miliónmi.
Bankrot TWA
Je ale nutné uznať, že z odstupu sa dianie na turbulentnom leteckom trhu hodnotí oveľa ľahšie než vtedy. Napríklad aj New York Times písali na sklonku roku 1990 o predaji cenných slotov na londýnskom letisku Heathrow ako o transakcii, ktorou sa Icahn zrejme pripravuje na prevzatie konkurenčnej Pan Am.
To sa ale nestalo a ku koncu roka 1992 TWA ohlásili bankrot. Následne rezignoval na svoju funkciu aj Icahn a firmu väčšinovo ovládli veritelia. To ale rozhodne nie je koniec príbehu.
Čo čert nechcel, jedným z veriteľov - s pohľadávkou na 190 miliónov dolárov - bol totiž sám Icahn. Aby sa ho ostatní veritelia-majitelia TWA nadobro zbavili (a tiež preto, že firma tých 190 miliónov jednoducho nemala), pristúpili s ním na dohodu, ktorá do dejín vošla ako Karabu ticket agreement. Ako to približne o dekádu neskôr hodnotí St.Louis Magazine, veritelia tým "obetovali farmu, kravy i farmárovu ženu".
Využil silu internetu
Dohoda totiž umožnila Icahnovi po osem rokov (od roku 1995 do roku 2003) nakupovať so zľavou 45 percent ľubovoľný počet leteniek na lety TWA, ktoré využívajú prestup v St.Louis. Môže si s nimi nakladať ako chce, nesmie ich ale predávať cez priekupníkov. Zmluva ale vôbec nepočítala s tým, že naberá na sile sieť menom Internet.
A tak si Icahn založil web Lowestfare.com a na ňom pretáčal svoje výhodné letenky s prirážkou, ktorá bola ešte stále veľmi atraktívna pre koncových zákazníkov. Ako neskôr spočítali American Airlines, ktoré zdevastovanú TWA kúpili v roku 2001, stála aerolinky táto Icahnova finta 100 miliónov dolárov ročne.
Dva spomínané prípady - ako B. F. Goodrich, tak i TWA - sú len zlomkom z desiatok viac či menej dokonaných pokusov o využívanie korporácií vo svoj prospech, ktorých sa Icahn vo svojej bohatej kariére dopustil. On aj ďalší "nájazdníci" pokračujú vo svojom ťažení aj dnes. Vzhľadom k tomu, že sa ale v deväťdesiatych rokoch firmy aj regulátori sériou opatrení proti ich najpoužívanejším fígľom obrnili, musel aj Icahn zmeniť taktiku.
Hrdinovia malých akcionárov
Teraz sa niekdajším bezohľadným nájazdníkom hovorí aktivistickí investori. Namiesto hľadania právnych dier a nepriateľského ovládanie firiem volia na prvý pohľad transparentnejšie metódy - z pozície minoritných akcionárov vyvíjajú tlak na predstavenstvá firiem a nútia ich zefektívňovať riadenie a výkony spoločností.
Ako si napríklad v roku 2012 všimol Bloomberg, aktivistickí investori tak síce ostali postrachom pre vedenie firiem, ale stali sa hrdinami pre ostatných malých akcionárov. Situácia, kedy sa manažmenty zabarikádovali pred nájazdníkmi pomocou umelého oslabovanie cien akcií alebo zlatých padákov totiž nenahráva ani súčasným malým akcionárom, ktorých zámerom je generovať výnos (často krátkodobý) zo svojich investícií.
A tí tak snahy Icahna a spol. vítajú. Hlavne preto, že videli výsledky firiem, v ktorých sa aktivisti angažujú.
Sám guru Icahn sa takto napríklad na konci minulej dekády (hoci neúspešne) pokúšal prinútiť vedenie Yahoo, aby sa nechalo kúpiť Microsoftom. Veľkou trefou pre Icahna naopak boli akcie americkej internetovej televízie Netflix. Jeho angažmán medzi rokmi 2012 a 2015 sa mu podľa Bloombergu vrátil na výnose okolo 1,6 miliardy dolárov.
Mocné tweety
Premenu Icahnovho imagu tak výborne ilustruje napríklad jeho tweet z augusta 2013, kedy oznámil, že napriek svojej hedgeovej spoločnosť kúpil významný podiel v najcennejšej firme sveta Apple. "Veríme, že spoločnosť je výrazne podhodnotená," dodal.
Ostatní investori zareagovali s nadšením, vďaka čomu poskočili akcie o takmer päť percent a dokopy sa zhodnotili približne o 17 miliárd dolárov. Desiatky miliónov tým papierovo získal aj sám Icahn, ktorý je jedným z najvýznamnejších akcionárov firmy.
Pripomeňme, že keď o necelých tridsať rokov skôr Icahn oznámil, že vlastní významný podiel v B. F. Goodrich, zástupcovia ostatných akcionárov mu zaplatili de facto výpalné za to, že im ich predal späť.
Zopakoval kúzlo
V Apple sa správa Icahn k vedeniu veľmi priateľsky a málokedy nevyužije pochváliť cestu, ktorou sa Tim Cook a jeho ľudia uberajú. Ani to mu ale nebráni klásť na ne ešte väčšie nároky. Napríklad hneď po zverejnení svojho podielu povedal pre Reuters, že firma by mala začať vykupovať späť veľkú časť svojich akcií, aby tým zvýšila ich cenu.
Vlani v máji potom ešte Icahn zopakoval v menšom meradle akciové kúzlo prostredníctvom Twitteru. Keď totiž zverejnil list Timovi Cookovi, v ktorom okrem iného píše, že si akcie Apple cení na takmer dvojnásobok vtedajšej ceny, zhodnotil tým ich hodnotu na burze o ďalšie miliardy (a hodnotu svojho podielu o ďalšie desiatky miliónov).
To ale bol tiež jeden z posledných momentov, kedy Apple pripisoval. Približne od polovice minulého roka totiž akcie slabli a ich cena sa prepadla o necelých tridsať percent, až dokonca Apple stratil výsadné postavenie najhodnotnejšej verejne obchodovateľnej firmy na svete.
Stratový rok
Okrem toho Icahn cez svoje hedgeové fondy vlastní podiely aj v niekoľkých firmách, ktorým uškodila lacná ropa. Vo výsledku tak pre neho bol rok 2015 nezvyčajne stratový. A začiatok roka pokračoval rovnako zle. Podľa Bloombergu sa od januára Icahnovo imanie stenčilo o 1,2 miliardy dolárov.
"Nepopieram, že som vlani prišiel o peniaze. Ale pri inej organizácii investovania musí človek byť ochotný držať pozície po dlhšiu dobu. Podobné zakolísania už nastali aj v minulosti," okomentoval to sám Icahn v rozhovore pre The Wall Street Journal.
Icahn v tom ale nie je sám, ako dokazuje S & P U.S. Activist Interest Index, ktorý od vlaňajška sleduje výkon firiem, v ktorých vlastnia podiely práve aktivistickí investori. Celý index za posledný rok poklesol o viac ako 31 percent.
Ďalšie nebezpečenstvo sa navyše môže valiť na aktivistov zo strany veľkých inštitucionálnych investorov. Ako totiž tiež nedávno uviedli Financial Times, zástupcovia najväčších finančných investorov - ako napríklad Warren Buffet alebo šéf JP Morgan Jamie Dimon - už majú za sebou niekoľko stretnutí, na ktorých sa snažia vyvinúť a následne navrhnúť pravidlá, ktoré by zabránili aktivistom, aby im komplikovali život .
Budúci minister?
Kľúčom k jeho ďalšej profesionálnej reinkarnácii môže byť jeho priateľ Donald Trump. S tým ho mimochodom nespája len záľuba v realitnom a hazardnom biznise, ale aj fakt, že aj jeho bývalou manželkou bola imigrantka z Československa.
Kým Trump bol pätnásť rokov ženatý s lyžiarkou Ivanou Zelníčkovou, Icahnovou prvou ženou bola československá baletka Ľuba Trejbalová. S tou má dcéru Michelle a syna Bretta, ktorý ide v jeho šľapajách a pôsobí vo vedení jeho fondov.
Ale späť k Trumpovi. Keď vlani začínal svoju kampaň na republikánsku prezidentskú nomináciu, zmienil sa, že by si ako ministra financií priviedol do Washingtonu práve Icahna. Ten to sprvu s vďakou razantne odmietol, aby o pár týždňov zmenil názor.
Nerozhodný investor
Opäť k tomu využil Twitter, keď pochválil Trumpov výkon v televíznej debate slovami: "Po včerajšej debate som sa rozhodol prijať Donaldovu ponuku stať sa ministrom financií."
V novembri ale zase - ako zachytila napríklad CNN Money - zámer poprel. "Nikdy nebudem vo Washingtone robiť žiadneho ministra," povedal. Nutné dodať, že zároveň v februárových primárkach v Iowe utrpel doterajší líder prieskumov Trump porážku a jeho nominácia, nieto víťazstvoo vo voľbách, sa povážlivo vzdialili. Dnes je však situácia úplne iná a Trump ma reálnu šancu na prezidentský úrad dosiahnuť.
Či tak alebo tak, nezostáva asi než dúfať, že ak aktívny investor znovu zmení svoj názor a Trump zároveň celé voľby vyhrá, bude Icahn spravovať federálny rozpočet iným spôsobom, než ako to robil napríklad v aerolinkách TWA.