Obyvatelia estónskeho Tallinu si môžu užívať bezplatnú MHD. Radnica však má jednu podmienku: musia mať v meste trvalý pobyt. Tento krok prinesie mestu 20-miliónov eur ročne. Mal by takýto projekt význam aj v Bratislave? Pýtali sme sa odborníkov.
Peter Greguš, Trim Broker:
1. Podľa štatistík bolo v Talline 40-tisíc neregistrovaných rezidentov (10 percent populácie mesta).
2. V roku po tom, ako začala fungovať bezplatná doprava (2013), sa zaregistrovalo 10-tisíc rezidentov, čo bolo zhruba 3-krát viac ako v 2012.
3. Príjem z nových rezidentov bol 10-miliónov eur, pričom mestská hromadná doprava generovala z lístkov približne 12 miliónov eur. Čiže v prvom roku neboli pokryté výdavky. Neskôr však vďaka novým rezidentom bol projekt „ziskový“.
4. Na dopravu v meste to malo nasledujúci vplyv: klesla automobilová doprava približne o 10 percent (v prvom roku iba o 2 percentá), ale nedošlo k tomu, že by sa výrazne zvýšilo vyťaženie mestskej hromadnej dopravy.
5. Mierne sa zredukovalo znečistenie a hluk v meste.
6. Nič to avšak nemení na tom, že doprava ostáva dotovaná z mestských daní. Tieto peniaze by sa mohli využiť na iné projekty (školy, nemocnice a pod.). Uvidíme, ako sa aj tento systém vyrovná s potrebnými investíciami a ako bude vyzerať ich rozpočet.
7. Ide však o zaujímavý experiment, lebo zvyšuje ochotu občanov stať sa rezidentmi mesta, otázka je, či je aj dlhodobo udržateľný. Pretože takýto prírastok nových rezidentov v meste nemusí pokračovať naďalej. Inak povedané, projekt má zmysel, dajme tomu, na pár rokov, keď sa zvýši celkový počet rezidentov mesta a potom sa naspäť zavedie spoplatnenie.
Čo sa týka Bratislavy, tá má podľa odhadov približne 150-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom mimo metroply, ale dlhodobo žijúcich v Bratislave. Čo je rozpočtový výpadok okolo 38 miliónov ročne. Pritom mestská doprava v Bratislave by v tomto roku mala získať 47 miliónov eur z lístkov na MHD. Matematika je jasná.
Celkovo si však myslím, že doprava zadarmo je skôr populistický návrh, keďže nie je dlhodobo udržateľný. Ak chce mesto získať viac rezidentov alebo vyšší príjem do kasy, môže sa inšpirovať aj inými návrhmi.
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: Žiaden projekt nie je zadarmo. Niekto ho na konci dňa zaplatí. A ani Bratislava by nebola výnimkou v tomto prípade. Pevne dúfam, že nikomu nič také nenapadne. Bezplatne poskytované služby majú v sebe zakomponovaný prvok nadspotreby a znižovania kvality.
Služby zadarmo radi ponúkajú politici. Hranice pre to, čo dokáže sľúbiť politik, neexistujú. A aj za takéto sľuby si platíme prostredníctvom vyšších daní.
Richard Koza, investičný poradca: Mestská hromadná doprava je jeden z projektov, za ktorý si ľudia platia pomerne dosť z daní. Ak mesto túto služby nie je schopné z nich financovať, je asi namieste nejaký poplatok za MHD. Problém vo väčšine prípadov však je, že peniaze mestá vynakladajú neefektívne. Teda že peniaze by boli, ale vďaka zlej starostlivosti o ne je nakoniec MHD „drahá“ a občania sú nútení za ňu platiť.
Ladislav Popovič, analytik spoločnosti Capital Markets: Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, ktorý svoju úlohu nenapĺňa tak efektívne, ako by mohol, keďže zápchy sú každodennou realitou na cestách. Bezplatná doprava pre občanov mesta by dopomohla k efektívnejšiemu cestovaniu, čo by sa prejavilo aj v znížení počtu áut na cestách.
Je však otázne, do akej miery by zavedenie tohto systému uspelo u ľudí, pretože zmena trvalého bydliska by mohla byť pre mnohých časovo náročná. Bratislava je príťažlivá pre ľudí, ktorí tu hľadajú prácu, tí však nie sú motivovaní, aby si zmenili aj miesto trvalého bydliska, čo odčerpáva značnú časť z príjmov mesta.
Pre Bratislavu by tento projekt predstavoval dvojnásobnú výhru, keďže by sa znížil počet áut na cestách a zvýšil príjem do rozpočtu mesta. Otázkou však ostáva, koľko by zavedenie tohto systému stálo a ako veľmi by to ovplyvnilo fungovanie v meste, to je otázka, ktorú by bolo potrebné zodpovedať pred implementáciou tohto systému.