Anarchistická utópia, ktorá nahrádza tradičný štát slobodnejším zriadením, ožíva vďaka moderným technológiám ako prakticky realizovateľná myšlienka. Paradoxne to však budú ich najväčší nepriatelia, samotné úrady a veľké korporácie, ktoré utópiu nakoniec zrejme privedú do života. Jednou zo slabín každej technológie totiž je ľudský faktor.
Drogoví díleri, anarchistickí hackeri a najbohatší bankári z Wall Street majú minimálne jednu vec spoločnú – záujem o dnes už slávnu internetovú kryptomenu bitcoin. Kým kriminálnikov láka jej anonymita a takmer nemožná sledovateľnosť, rojkovia a finančníci sa obracajú k technológii, na ktorej je založená. Takzvaný blockchain totiž ponúka takmer zázračné možnosti, ako zvýšiť efektivitu správy vecí súkromných i verejných – od finančných transakcií až po daňové kontroly alebo voľby.
Vlci v oblekoch a hodvábnych kravatách dnes hovoria o virtuálnych technológiách s rovnakým zápalom ako aktivisti v mikine s kapucňou a bavlnenou šatkou cez tvár. Myšlienka je v princípe v oboch týchto odlišných svetoch rovnaká a vo svojej podstate prostá. Vďaka miliónom počítačov a ďalším zariadeniam pripojeným na internet po celom svete nie je potrebná jedna centrálna autorita. Takzvaná distribuovaná sieť je schopná uchovávať napríklad záznamy o všetkých presunoch na všetkých svojich „pobočkách“.
Zbytočné úrady
Výhody sú jasné, každá ďalšia transakcia sa overuje v reálnom čase v celej sieti, je prakticky nemožné ju sfalšovať a fungovanie neohrozí ani výpadok jej veľkej časti. V podstate sa tak „len“ doťahuje do dokonalosti myšlienka, na ktorej je založený celý internet. Na rozdiel od neho však neexistujú žiadne centrálne uzly, ktoré by sa dali...
Zostáva vám 85% na dočítanie.