Oceľové srdce Ameriky, Pensylvánia, bilo pre demokratov. Pece zhasli, teraz sú v Číne. Mestá schudobneli, miestni sa cítia podvedení a dezertovali k Donaldovi Trumpovi, ktorý im sľúbil, že pece zase zapáli. Ale sám kupuje oceľ tiež v Číne, je tam lacná.
Autom je to sem z Washingtonu, sídla americkej sily a lesku, len niečo vyše dvoch hodín, ale dôjdete do iného sveta. Reading je jedno z najchudobnejších miest Ameriky. Každý rok sa umiestňuje na rebríčku najväčšej biedy, v roku 2011 ho dokonca viedlo. 41 percent obyvateľov žilo pod hranicou chudoby.
Teraz to nie je oveľa lepšie. V centre stojí krásny mrakodrap z 30. rokov, na kopci nad mestom si miestni kedysi v časoch rozmachu postavili pravú pagodu. Ale to už je preč.
Pozrite si aj, ako funguje volebný systém v Spojených štátoch:
Oceliarne, ktoré mesto živili, sú vyhasnuté, oceľ sa teraz vyrába v Číne. Tkáčovne – a to v Readingu bývali najväčšie v Amerike, sú už v Mexiku. Slávne pastilky Luden's, ktoré vyzdvihoval aj Frank Zappa a ktoré tu boli vynájdené, už tiež preniesli výrobu ktovie kam.
Najväčší hotel Abraham Lincoln právea zatvára. A balí sa aj William Schwoyer. Má 56 rokov, od devätnástich pracoval v papierni Neemah Paper. Prevádzka zatvára, on tam pôjde naposledy pred Vianocami. Každá tretia budova na nábreží je prázdna, mnohé majú zatlčené okná.
Zabudnutí ľudia USA
V Pensylvánii nie je Reading nijako výnimočné mesto. „Keby k nám dorazil Islamský štát, radšej by tiahol ďalej,“ povedal mi trpko Lou Mavrakis, starosta mestečka Monessen, ktoré leží v blízkosti Pittsburghu. „Pomysleli by si, že túto dieru už zbombardoval niekto pred nimi.“
Miestni sa tiež vytrácajú, z dvadsaťpäťtisíc ľudí zostalo asi sedemtisíc. Vysoké pece, ktoré z Monessenu robili prosperujúce oceliarske mesto, teraz tlejú v Číne či Indii a radnica nemá peniaze ani na to, aby zaplatila demoláciu opustených budov v centre.
Inde, v meste Lorain v Ohiu, prepustili hasičov a vypínajú semafory, aby ušetrili. Tridsať percent obyvateľov je pod hranicou chudoby. Ford tam zavrel montážne haly, skončili lodenice aj Johnsonove železiarne.
Niekdajšie priemyselné srdce Ameriky, obrovský pás zeme od Pensylvánie a štátu New York cez Ohio, Indianu a Michigan až po Chicago, bije veľmi slabo. A tak sa z hrdzavého pásu, ako sa prezýva, stal Trumpland, Trumpova krajina. Niekdajšie pásmo práce, aj keď ťažkej, a prosperity sa stalo pásmom rezignácie a hnevu. „Ste zabudnutí ľudia našej krajiny,“ povedal tu Donald Trump. Presne to si miestni myslia.
Vidia sa ako v zrkadle v jeho výrokoch, že politici vo Washingtone sa v najmenšom nestarali o to, že ich pracovné miesta kvôli "najväčšej lúpeži v dejinách", ako to hovorí Trump, miznú v Číne alebo Mexiku, a dokonca to oznamovali ako skvelú vec.
Začalo to naozaj skvele. Náhodou som bol pri tom.
Kde sa naučili mať radi Donalda
Indiánske leto roku 1990, prvé prechádzky americkými shopping mallmi. A údiv: nesmierne lacný tovar známych značiek. A ešte väčší údiv: pod menom americkej tradičnej značky je napísané Made in China.
Pre človeka spoza nedávnej železnej opony prekvapenie, pretože Čínu si predstavoval ako miesto, kde ľudia chodia v montérkach a vyrábajú maximálne motyky. Ale pre Ameriku to už bolo miesto lacnej pracovnej sily, takže ceny išli dole. Vyzeralo to úžasne, nádherný nový svet. Lenže ako sa výroba sťahovala do zámoria, továrne sa zatvárali.
Globalizácia, ako sa tomu začalo hovoriť, vyvrcholila tak, že do amerických prístavov po rokoch plávali lode plné amerických televízorov vyrobených v Číne a späť sa vracali naložené starým papierom, z ktorého sa v Číne vyrábal kartón, do ktorého sa balili ďalšie televízory.
Konkurovať sa nedalo. Čína takto napríklad zlikvidovala americké hlinikárne: ešte v roku 2000 bola najväčším výrobcom alumínia Amerika, ale do vlaňajška zvýšila Čína výrobu o 1 200 percent a ceny klesli tak, že výroba sa v USA už neoplatí. Okolo mesta Hannibal v Ohiu, kde boli hlinikárne, dnes bývalí robotníci, ako to opísala agentúra AP, spomínajú, ako jazdili na dovolenku, kupovali si terénne autá a motorové člny. Teraz sú radi, že si môžu privyrobiť pokosením trávy.
„Tretí svet“
To je v kocke príbeh celého hrdzavého pásu. V michiganskom Flinte, odkiaľ automobilka General Motors presťahovala výrobu do Mexika, žije štyridsať percent ľudí pod hranicou chudoby. Mesto nemá peniaze a ľudia pijú vodu otrávenú olovom, čo je škandál, ktorý vzrušuje celé USA.
„Príďte a uvidíte tretí svet,“ hovorí sarkasticky starosta Monessenu Lou Mavrakis.
Zatiaľ čo veľké mestá ako Pittsburgh sa chytili a získali nových investorov a preorientovali sa na moderné technológie, malé oceliarske mestečká umierajú. V pensylvánskej Aliquippe, ktorá je jedným z nich, sú tri štvrtiny domov na hlavnej ulici prázdne, niektoré obrastá divoké víno.
V Monessene mení globalizácia mesto ešte inak. Pretože nehnuteľnosti stratili hodnotu, začali sa tam za lacným bývaním vo veľkom sťahovať hispánski prisťahovalci. Nemajú prácu, a teda ani peniaze, ťahajú Monessen ešte viac na dno.
Ľudia berú úpadok ako nespravodlivosť. Hrdzavý pás plný hút, baní a železiarní urobil z Ameriky superveľmoc: produkoval oceľ na americké mrakodrapy, mosty – v Monessene ju tavili pre Golden Gate Bridge v San Franciscu, krížniky ciest aj skutočné krížniky, ktoré pomohli vyhrať druhú svetovú vojnu aj tú studenú.
Štúdium bola strata času
A hrdzavý pás sa teraz javí ponechaný napospas trendom, ktoré nezavinil, ale politici ich energicky podporovali. Hovorilo sa, že v novej ére voľného medzinárodného obchodu budú všetci víťazmi, miestni sa však cítia ako obetovaní. V tomto ohľade má problém Hillary Clintonová, pretože globalizácia je spojená predovšetkým s 90. rokmi, keď bol jej muž prezidentom.
„Bola to najväčšia lúpež storočia,“ hovorí Trump a ľudia si to myslia tiež. Pre tri štvrtiny sveta je 1 500 dolárov na mesiac príjem snov, ale v Amerike je to veľmi málo.
Za niečo si miestni môžu sami. Bolo výhodné hneď po škole ísť pracovať do hút a brať štyri tisícky dolárov. Štúdium vyzeralo ako strata času, lenže teraz nie je veľa tých, ktorí by sa hodili do 21. storočia. Ako povedal jeden muž z Flintu, mohli ste seknúť so strednou školou a zarábať sedemdesiattisíc ročne. „Po desiatich rokoch práce ste si mohli kúpiť dom vedľa lekára. Ale to už je minulosť.“
Poučná je zastávka v nákupnom centre King of Prussia medzi Readingom a Philadelphiou, ktorá je podľa plochy obchodov najväčšou či druhou najväčšou na svete. Najviac to tu žilo v 70. a 80. rokoch. Obchod s topánkami má rozmery hangára pre vzducholode, ale zákazníkov tam veľa nie je. Centrum sa rozširuje, ale hlavne žije z turistov.
Trumpovi republikáni
Úpadok nemení len životnú úroveň, ale aj pohľad na politiku. „Milujem ľudí, ktorí nemajú vzdelanie,“ povedal Trump. Ako by nie: Pensylvánia bola desiatky rokov krajinou demokratov, teraz z nej ako bašty v obkľúčení zostali len úspešné prosperujúce veľkomestá Filadelfia a Pittsburgh.
Územie medzi nimi prebehlo do opačného zákopu. Od januára dezertovalo k republikánom takmer päťdesiattisíc registrovaných demokratov. Niečo také sa tu stalo naposledy v roku 1980, keď sa miestni našli v Ronaldovi Reaganovi. Hovorilo sa im Reaganovi demokrati. Trump ich teraz má tiež.
Z Pensylvánie je tak jedno z hlavných bojísk volieb. Symbol toho, ako sa biela Amerika v montérkach bojí, že bola vynechaná z hry. Aj v Monessene ešte nedávno boli všetci demokrati. Vrátane starostu Mavrakisa. Teraz je to však Trumpove územie, ľudia sa registrujú ako republikánski voliči. Mavrakis tiež.
Trump im sľúbil bývalú slávu, oceľ a budúcnosť.
„Urobíme zase z amerického oceliarstva chrbticu našej krajiny,“ povedal im a oznámil, že budú mať opäť prácu a svoje platy, pretože použije ich oceľ na stavby financované štátom a zabráni, aby sa továrne sťahovali do cudziny. Oni tomu chcú veriť, hoci je jasné, že čas sa nedá pretočiť späť ako budík.
Svet je inde a rozhodujú aj iné veci ako len proklamácie. Ako sa ukázalo, aj Donald Trump si nakúpil oceľ pre svoje mrakodrapy v Číne. Vyšlo ho to lacnejšie.
Ale má nádej, že teraz získa Trumpland.
I keep having to explain the "Rust Belt" to my Californian friends, here's a helpful map: https://t.co/fKUsT6TWDd pic.twitter.com/Q55coG7CuZ
— simsies (@simsiescreative) 25. septembra 2016