Rok 2016 je pomaly na konci, pre toto obdobie je typické bilancovanie. Tento rok priniesol viacero ekonomických zmien a udalostí, z ktorých niektoré majú globálny charakter. Odborníkov, ktorí pravidelne participujú na rubrike Téma týždňa sme preto oslovili s otázkou, ktorú ekonomickú udalosť považujú za tú, ktorá mala najväčší dopad svet.
Prečítajte si ich odpovede.
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Vnímam ako kľúčové dve udalosti: Brexit a dvihnutie sadzieb FED-om. Pri prvej sme boli svedkami začiatku rozpadu EU. Ľavicový experiment, ktorý sa nemal nikdy rozpadnúť a mal vydržať naveky. Nepodarilo sa. Británia bola skôr tým pragmatickým hlasom v EU a z toho sa dá predpokladať, že nebude veľmi brzdiť svoju ekonomiku ďalšími reguláciami, či novým zaťažením.
Zároveň je nutným spojencom európskych štátov a preto si vyjedná v budúcnosti normálne obchodné podmienky s EU. Myslím, že to všetko jej skôr pomôže, ako uškodí. A aj v prípade globálnej ekonomickej krízovej udalosti, ktorá by mala negatívny dopad na všetkých, predpokladám skôr z jej strany pragmatickú politiku, ako nejaké ľavicové extempore, ktoré bude skôr predvádzať EU.
Dvihnutie sadzieb FEDom môže mať negatívny dopad ako na ekonomiku USA, tak i na ostatné krajiny. Ekonomika USA nie je vôbec silná, naopak je krehká, preregulovaná a dlh USA pomaly ale isto rastie a rásť bude. Dvihnutie sadzieb bude mať negatívny dopad na projekty, ktoré boli financované pri nižších sadzbách a refinancovanie starého dlhu pre verejný i súkromný sektor sa mierne dvihne.
Sprostredkovaný efekt to bude mať rovnako na ostatné trhy, ktoré prostredníctvom arbitráže nízke náklady financovania využívali. Či to však prerastie do nejakej krízovej udalosti v roku 2017, ktorej účelom bude likvidácia zlých podnikateľských plánov, sa ešte len uvidí; skôr si myslím, že nie ako áno.
Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Začiatkom roka 2016, keď vrcholila čínska finančná kríza, len málokto by povedal, že rok tento bude končiť vo veľkom štýle. Tým „game-changerom“ sa stali americké voľby, ktoré priniesli svetu závažnú a tak potrebnú zmenu. Stala sa ňou nová expanzívna fiškálna politika Donalda Trumpa. V roku 2016 začalo byť takmer všetkým zrejmé, že pokračujúce monetárne stimuly narazili na stenu.
Zhmotnili sa obavy, že politika kvantitatívneho uvoľňovania a záporných úrokových sadzieb sama o sebe nevedie nikam. Centrálne banky po celom svete sa dostali do defenzívy a nechali postupne vyprchávať svoje stimuly. Po Fede ich začala ukončovať japonská ale aj európska centrálna banka. Zmena prišla až s Trumpom, ktorý zmenil ekonomickú paradigmu – presunul aktivitu hospodárskej politiky z monetárnej na fiškálnu politiku. Finančné trhy veria, že to pomôže. Či skutočne, uvidíme až budúci rok."
Richard Koza, investičný poradca: "Osobne hodnotím ako najväčšie prekvapenie výsledok britského referenda o brexite, pretože to malo a najmä ešte bude mať veľký dopad a vplyv na myslenie ľudí po celom svete. Podobný vplyv bude mať určite v nasledujúcich rokoch aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Ja vnímam obe udalosti veľmi pozitívne a teším sa na budúcnosť."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Ťažko vypichnúť jednu konkrétnu udalosť. Keď si už musím vybrať, tak to boli čínske ekonomické stimuly, ktoré zastavili začiatkom roka paniku na aktívach Emerging Markets, ktorá negatívne doľahla aj na iné aktíva (ropa, akcie) a aj na dôveru v západných ekonomikách. Čínska vláda ukázala, že zatiaľ má situáciu pod kontrolou a že je schopná oddiaľovať problémy vyplývajúce z nerovnováh, ktoré vytvorila masívnymi stimulmi od roku 2009.
V Číne to funguje tak, že štátom kontrolované banky požičiavajú štátom kontrolovaným neživotaschopným podnikom, čo v praxi znamená, že ich nenechajú padnúť a môžu im zvyšovať pôžičky pre vytváranie neefektívnych kapacít. Aj preto si myslím, že v dohľadnej dobe problémy z Číny nehrozia, a to aj napriek masívnym nerovnováham, ktoré sú podstatne väčšie ako boli v západnom svete v roku 2008.
Tie prídu až vtedy, keď sa zmení ekonomický režim v krajine (tak ako u nás po r. 1989). K tomu vládu môže prinútiť masívny odliv kapitálu, ultra-vysoká inflácia, alebo občianske nepokoje. V súčasnosti to na tieto scenáre nevyzerá, v budúcnosti ich však vylúčiť nemožno."