Peniaze, euroDreamstime
StoryEditor

Približujeme sa k Nemecku. V lacných úveroch

01.01.2017, 23:00
Nízke úroky na dlhoch zvádzajú na zadlžovanie.

V ére ultranízkych úrokov si dokážu lacno požičať nielen bežní ľudia na bývanie, ale aj štát. Využilo to tiež Slovensko, ktoré si požičiavalo za takmer nulové úroky. „Nové dlhopisy v tomto roku mali rekordne nízke výnosy – v priemerne 0,69 percenta ročne. Zároveň Slovensko prvýkrát v histórii predávalo svoje dlhopisy v aukciách aj so zápornými výnosmi,“ informuje Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. V prípade dlhopisov išlo o predaj so splatnosťou kratšou ako tri roky. Bežne si na dennej báze požičiavame za záporné úroky aj na medzibankovom trhu pre potreby riadenia likvidity štátu. Nízke náklady na požičiavanie však lákajú na vyššie zadlženie.

Dlh rastie
Výnosy na slovenských dlhopisoch, najmä v dlhších splatnostiach, sa približujú k tým nemeckým. Podľa odborníkov to však automaticky neznamená, že sme rovnako atraktívna krajina pre investorov ako Nemecko.

Za nulové úroky na dlhopisoch môže aj menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá nalieva do ekonomiky lacné peniaze aj cez skupovanie dlhov štátov. To spôsobuje, že lacno si v tomto roku požičiavalo aj Španielsko alebo Taliansko, ktoré nie sú veľmi zdravé ekonomiky.

„Tvrdiť, že slovenská verejná správa hospodári bez rizík, a teda si môže požičiavať za nulu, by nebolo správne. Nízke úroky sú dôsledkom aktívnej politiky ECB, ktorá masívne nakupuje dlhopisy krajín,“ vysvetľuje Radovan Ďurana, analytik INESS. Pripomína, že Slovensko sa naďalej zadlžuje, keďže absolútna hodnota dlhu ďalej rastie, ale vďaka minimálnym sadzbám úrokové náklady klesajú. Navyše sa vláde darí refinancovať staršie dlhy s vysokými úrokmi novými dlhopismi s nízkymi úrokmi.

Slovenská vláda viac-menej plní svoje záväzky ohľadne fiškálnej politiky, čo viaceré európske krajiny nerobia. „Tým sa i napriek neefektívnemu hospodáreniu, korupcii a plytvaniu vo verejných financiách dostáva do koša krajín s nálepkou zodpovedné,“ dodáva Ďurana.

Naopak, Bytčánek si myslí, že lacné úvery sú aj zásluhou hospodárenia Slovenska. „Zlepšujúce sa makroekonomické ukazovatele Slovenska, malý dlh a zdravé verejné financie nám pomáhajú,“ dodáva.

Investori nakupujú slovenský dlh napriek takmer nulovým výnosom i preto, lebo potrebujú mať vo svojich portfóliách dostatok dlhopisov a aj nulový úrok je lepší ako negatívny. Podobne sa správajú tiež komerčné banky, ktorým sa neoplatí mať v centrálnej banke uložené peniaze, keďže depozitný úrok je už dlhšie záporný. Preto za voľné zdroje radšej nakúpia dlhy štátov.

Riziko nízkych nákladov
Na trhu stále prevláda dopyt po štátnych dlhopisoch nad ich ponukou, ale to so sebou prináša aj riziká. „Eurobanka de facto neobmedzenými nákupmi garantuje odkup štátnych dlhopisov, a teda dopyt po nich je nelimitovaný,“ vysvetľuje Ďurana. Riziko podľa neho spočíva v tom, že plán B – odpredaj týchto dlhopisov späť na trh – nie je pripravený, čo môže významne ohroziť finančný systém.

Deformovaný umelými peniazmi z Frankfurtu je aj sekundárny trh štátnych dlhopisov. „Takéto umelé ceny dlhopisov nemusia vždy odrážať reálne schopnosti emitenta splácať svoje záväzky v budúcnosti a môžu byť pre menších investorov zavádzajúce a rizikové,“ dodáva Bytčánek.

Ďalšie riziko nízkych nákladov na dlh je to, že vláda má pokušenie viac sa zadlžovať, alebo skôr pomalšie znižovať deficit. „Nízke úroky prispievajú tomu, že konsolidácia rozpočtu je podstatne pomalšia, ako by pravdepodobne bola, keby úroky boli naďalej troj- až štvorpercentné,“ odhaduje Ďurana. Nízke úrokové sadzby šetria vláde rádovo pol miliardy eur ročne. Túto sumu vláda nemusí škrtať vo výdavkoch.

Našťastie, pokušeniu vlády zadlžovať sa viac bráni zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý určuje strop na dlh. Ak ten vystúpi nad 50 percent hrubého domáceho produktu, vláde hrozia automatické sankcie vo forme zmrazenia platov či výdavkov.

Najnovšie sa však z vlády ozýva požiadavka túto dlhovú brzdu zmierniť kvôli výdavkom na infraštruktúrne projekty. „Nemôžeme požičať do zásoby, čím by sme v budúcnosti vedeli ušetriť nemalé výdavky štátneho rozpočtu, keďže výnosy aj zo slovenských dlhopisov už začínajú postupne rásť,“ varuje Bytčánek a dodáva, že nárast dlhu daný deficitmi na rozdiel od jeho financovania závisí od politickej vôle.

Kým v minulom roku bol verejný dlh podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na úrovni 53,4 percenta výkonu ekonomiky, v tomto roku sú prognózy, že bude pod hranicou 53 percent, čo je stále viac, ako dovoľuje dlhová brzda.

Ekonómovia sú však optimistickí, pretože ekonomika Slovenska rastie pomerne rýchlo. Podľa najnovšej predikcie Národnej banky Slovenska by HDP v roku 2016 mal narásť o 3,3 percenta a v budúcom roku o 3,1 percenta.

21. máj 2022 08:52