Ambiciózny plán jedného z najvýraznejších českých biznismenov Daniela Křetínského vybudovať v Krušných horách veterný park dostal tvrdú ranu.
Zámer totiž narazil na ochranu niekoľkých ohrozených živočíchov na čele s tetrov hoľniakom, ktorí v oblasti žijú. Kvôli nim nezískal projekt dôležité čiastkové povolenia, bez ktorých nemožno začať stavať.
Křetínského firma usiluje o realizáciu projektu už šesť rokov, zámer podporuje aj vedenie priľahlej obce Moldava.
"Žiadosť o povolenie výnimky pre zámer bola zamietnutá pre štyri druhy," oznámila portálu lidovky.cz Lucie Dosedělová, hovorkyňa Krajského úradu Ústeckého kraja, ktorý vo veci rozhoduje.
Úrad zakázal výnimky
Pretože 18 veterných elektrární má vyrásť v katastri obce Moldava v biologicky cenných lokalitách Natura 2000 a Vtáčia oblasť Východných Krušných hôr, investor potrebuje získať takzvané výnimky z ochrany životného prostredia.
Výnimky sú potrebné na to, aby mohla Křetínského firma VTE Moldava II získať stavebné povolenie.
Vydanie výnimiek úrad zakázal kvôli chrapkáčovi, močiarnici, prepeliciam a predovšetkým tetrovovi, pre ktorých by výstavba veterného parku predstavovala znateľný zásah do ich prirodzeného prostredia.
"Najvážnejšia situácia je u tetrova, ktorého stavy v celej vtáčej oblasti Východných Krušných hôr dlhodobo klesajú a zároveň, zrejme v dôsledku odrastania lesa v emisné oblasti, v posledných štyroch rokoch presunul svoje tokaniště priamo do priestoru výstavby," vysvetlila hovorkyňa Dosedělová.
Investor sa chce proti rozhodnutiu úradníkov brániť, odvolal sa na ministerstvo životného prostredia.
Rezort môže verdikt krajského úradu zvrátiť. Vzhľadom ku kritickému stavu tetrova je však otázkou, či firme vyhovie. "Domnievame sa, že sme splnili všetky zákonné požiadavky na udelenie výnimky. Obraciame sa na ministerstvo, aby určilo podmienky, za ktorých bude možné projekt realizovať," povedal pre lidovky.cz Daniel Častvaj, hovorca EPH, kde má väčšinu Křetínský a do ktorého VTE Moldava II spadá.
Obec za projektom stojí, bude z neho mať peniaze
V prípade ďalších ôsmich druhov žijúcich v danej oblasti úrad výnimky povolil, ale firma ich potrebuje všetky.
"V tejto chvíli nemôže investor realizovať svoj zámer v rozsahu, o ktorý požiadal," potvrdila hovorkyňa Dosedělová. Spis sa dostane na stôl ministerstva v priebehu januára, odvolanie potom musí vysporiadať najneskôr do troch mesiacov. Ak sa Křetínského ľuďom nebude verdikt pozdávať, zostane im už len obrátiť so žalobou na súd.
Proti výstavbe dlhodobo vystupuje občianske združenie Priatelia zeleného údolia Mulda, podľa neho by veterný park dramaticky znehodnotil ráz krajiny a tunajšie biotopy.
Združenie upozorňuje, že by veterné mlyny rušili i miestnych obyvateľov.
"Je rozhodnuté tak, ako malo byť. Priala by som si, aby ministerstvo rozhodnutie potvrdilo," oznámila portálu za združenie Ivana Ježková, ktorá má v Moldave chalupu.
Naopak, s nevôľou verdikt krajského úradu prijalo vedenie obce, ktoré projekt veterného parku od prvej chvíle podporuje. Obec dokonca s investorom podpísala zmluvu o spolupráci, na základe ktorej Moldava už inkasovala štyri milióny českých korún.
A ďalšie peniaze sú v hre, kontrakt totiž obci garantuje podiel zo zisku prevádzky elektrární. „Rádovo by to mali byť minimálne dva milióny českých korún ročne," vypočítala zástupkyňa starostu obce Eva Kvardová.
18 elektrární, 186 metrov a 156 tisíc megawatthodinu
Pre Moldavu by to bola výrazná finančná injekcia, jej ročný rozpočet je zhruba šesť miliónov českých korún.
Miestna radnica dokonca so vznikom elektrární a peniazmi z nich spája svoj budúci rozvoj, "veterné" peniaze majú pomôcť obci pustiť sa do investícií. "Je to kľúčový projekt. Budeme ďalej uťahovať opasky, ak sa ten projekt bude ďalej odkladať a nebude sa realizovať," podotkla Kardová.
Financiami z elektrárne chce napríklad obec podporiť turistický ruch či vybudovanie miestnej kanalizácie. Že by naopak obrie elektrárne turistov odradili, si radnica nepripúšťa. „U nemeckých susedov som si nevšimla, že by im niečo také vadilo," poznamenala zástupkyňa starostu.
Veterný park má tvoriť celkom 18 veterných elektrární, ktoré sa majú týčiť do výšky 154 až 186 metrov. Investor počíta s tým, že za rok vyrobí 156 tisíc megawatthodinu elektrickej energie.
"Sedliacka logika velí stavať veterné elektrárne tam, kde fúka vietor, čo sú v Českej republike všeobecne hrebene hôr. Nájdete len minimum lepších lokalít, ako sú Krušné hory," podotkol hovorca EPH Daniel Častvaj.