Svetová trojka vo výrobe skvapalneného zemného plynu. Jeden z hlavných producentov ropy v oblasti juhovýchodnej Ázie. Ale najmä krajina, ktorá vďaka investíciám do inovácií a moderných technológií získava nálepku ázijského ekonomického tigra. Aj vďaka týmto atribútom dnes Malajzia šliape na päty tradičným východoázijským technologickým lídrom, ako je Singapur, Taiwan či Južná Kórea.
Zrýchľovanie rastu
V posledných šiestich rokoch, počas ktorých sa mnohé západné krajiny kvôli globálnej finančnej kríze pohybovali tesne nad hranicou nulového ekonomického rastu a bojovali proti pádu do recesie, rástla malajzijská ekonomika v priemere o viac ako päť percent hrubého domáceho produktu ročne. A experti jej dávajú dobré vyhliadky aj do budúcnosti. „Rast malajzijskej ekonomiky a špeciálne ropného sektora urýchli nedávna dohoda Organizácie krajín vyvážajúcich ropu o znížení ťažby. Na druhej strane, krajina zostane zraniteľná pod vplyvom vonkajších faktorov, medzi ktoré patrí napríklad hospodárske spomalenie Číny, druhého najväčšieho obchodného partnera Malajzie," uvádza sa v správe, ktorú HN poskytla spoločnosť FocusAnalytics. Jej experti očakávajú, že tohto roku malajzijská ekonomika porastie o 4,3 percenta. Budúci rok by sa toto tempo malo zrýchliť na 4,4 percenta hrubého domáceho produktu.
Vláda v Kuala Lumpure je aj preto optimistická, čo sa týka napĺňania jej hlavných hospodárskych cieľov. Medzi ne patrí posilnenie pozície Malajzie ako konkurencieschopnej základne nielen pre regionálny, ale aj globálny biznis. Aby sa jej to naozaj darilo, dala si za úlohu výrazné zlepšenie logistického sektora v krajine. „Malajzia má silnú výrobnú bázu, ale to samo osebe nestačí. Logistika je neoddeliteľnou súčasťou výrobného procesu. Ide o kľúčovú časť celkovej infraštruktúry, ktorá zahŕňa dopravu, letiská, prístavy aj cestnú sieť," cituje malajzijský ekonomický server redtone.com Masrího Zohajního Idrisa, zástupcu riaditeľa Malajzijského úradu priemyselného rozvoja. Podľa neho má sotva zmysel vyrábať tovary, ak neexistuje spôsob, ako ich rýchlo a účinne prepraviť do miesta určenia.
Kľúčová je logistika
Aj z tohto dôvodu sa krajina snaží presvedčiť renomované zahraničné logistické spoločnosti, aby si zriadili svoje regionálne pobočky práve v Malajzii. Na to je však nevyhnutné investovať do rozvoja nových technológií, ktoré by tieto firmy pritiahli. V tomto smere sa v Malajzii čoraz hlasnejšie skloňuje výraz Internet of Things (IoT), teda internet vecí. Ide o systém, keď sú všetky inteligentné zariadenia navzájom prepojené a ovládané jediným centrálnym počítačom, napríklad cez smartfón.
Práve tento systém by mal významne uľahčiť podnikanie v logistike. „V prvom rade chceme svojimi stimulmi povzbudiť firmy, aby rozvíjali informačné technológie. V tomto smere uprednostňujeme integrované logistické služby, ktoré využívajú IT ako hlavný motor rastu. Internet vecí totiž zvyšuje hodnotu celej logistickej siete, vrátane skladovacích operácií, námornej prepravy či zásielok ku koncovému užívateľovi," dodáva Idris.
Podľa neho budú môcť spoločnosti práve vďaka informačným technológiám v reálnom čase monitorovať stav nielen svojich zásielok, ale kompletného biznisu vrátane finančných operácií, účtov alebo zamestnancov.
Expanzie do celého sveta
I vďaka štátnej podpore sa malajzijským technologickým firmám darí v posledných rokoch úspešne expandovať do celého sveta. Svoje inovácie neraz prinášajú aj do západných krajín. Jednou z takýchto spoločností je Alliance Contract Manufacturing, ktorá sídli v malajzijskom štáte Penang. Zameriava sa na výrobu presných opticko-elektromechanických zariadení. Svoje pobočky si už otvorila nielen v susednom Singapure či v neďalekej Číne, ale i v Holandsku či dokonca v Českej republike.
Alliance Contract Manufacturing sa mohla rozvinúť do súčasnej veľkosti a expandovať do zahraničia práve vďaka finančnej podpore malajzijskej vlády, ktorá má na takéto účely vyčlenenú samostatnú časť v rozpočte. „Uznávame význam internetu vecí ako faktora, ktorý nám pomáha rozvíjať biznis. Zameriavame sa na obchodné procesy a špeciálne na úlohu informačných technológií," uviedol Erik Looi, šéf oddelenia informačných technológií v spoločnosti Alliance Contract Manufacturing.
Tento proces je podľa neho o to dôležitejší, že technológie sa dnes veľmi rýchlo menia a vyvíjajú. Čo je dnes novinkou, už zajtra môže byť zastarané. Ak chcú preto firmy uspieť, musia neustále prinášať zlepšenia a inovácie. „Pracujeme iba s technológiami, ktoré nám umožňujú rásť. V období, keď sa neustále zvyšuje objem dát, musia byť naše systémy schopné tieto dáta analyzovať. Dáta, ktoré nedokážeme analyzovať, nám totiž nie sú na nič," dopĺňa Looi.
Symbol menom Petronas
Inovácie a pokrok v Malajzii sa však ani zďaleka netýkajú len informačných technológií. Zasahujú aj do takých tradičných odvetví, ako je ťažba ropy. „Inovácie sú pre nás veľmi dôležité. Nalievame do nich obrovské peniaze. Snažíme sa byť konkurencieschopní, pretože bez nových nápadov v ponuke služieb či marketingu to jednoducho nejde. Ak by sme ich neponúkali, náš biznis by nerástol. To je veľmi jednoduchá matematika," uviedol pred časom v rozhovore pre HN Boon Keat Ngau, zakladateľ a šéf malajzijskej spoločnosti Dialog. Tá je top dodávateľom služieb pre svetové ropné giganty.
Boon Keat Ngau dobre vie, o čom hovorí. Keď firmu pred vyše troma desaťročiami zakladal, mal vo vrecku 30-tisíc dolárov a zamestnával troch ľudí. Dnes spoločnosť Dialog patrí medzi troch najväčších poskytovateľov služieb pre také koncerny, ako je Shell, Esso či domáci gigant Petronas. Ročné príjmy Dialogu dosahujú stovky miliónov dolárov ročne.
A práve spomínaný Petronas, ktorý zamestnáva viac ako 53-tisíc ľudí, dnes patrí medzi vlajkové lode Malajzie a výkladnú skriňu jej ekonomického úspechu. Nakoniec, najlepšie sa o tom presvedčí ten, kto osobne navštívi malajzijskú metropolu Kuala Lumpur. Panoráme mesta dominujú veže Petronas Towers, ktoré dala postaviť práve táto energetická spoločnosť. Veže boli až do dokončenia budovy Taipei 101 v taiwanskej metropole Tchaj-pej v roku 2003 najvyššími budovami na svete. Dodnes si uchovávajú štatút najvyšších dvojičiek na Zemi.
Smelé plány
Spoločnosť Petronas, ktorú kontroluje malajzijská vláda, spravuje všetky zdroje ropy a zemného plynu v tejto 30-miliónovej krajine. V rebríčku Fortune Global 500 za rok 2015 patrilo Petronasu 68. miesto medzi najväčšími svetovými firmami. Gigant bol v uplynulých rokoch dokonca 12. najziskovejšou spoločnosťou na svete a vôbec najziskovejšou v Ázii.
Po prudkom páde cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch sa pozície Petronasu zhoršili. V aktuálnom rebríčku Fortune Global 500 je na 125. priečke a klesá aj jeho ziskovosť, ktorá sa v porovnaní s prechádzajúcim rokom prepadla o viac ako 70 percent.
Firma, ktorá je stále hlavným motorom malajzijskej ekonomiky, má napriek tomu smelé plány. Koncom minulého roka oznámila úmysel vstúpiť do projektu ťažby skvapalneného zemného plynu v najzápadnejšej časti Kanady. Projekt má vzniknúť na malom ostrove Lelu v Britskej Kolumbii. Partnerom Petronasu by v ňom mali byť spoločnosti China Petrochemical, Japan Petroleum Exploration, Indian Oil a Brunei National Petroleum.
V zariadení by sa malo produktovať takmer 20 miliónov ton skvapalneného zemného plynu ročne. Zároveň by sa vďaka projektu otvorila nová námorná obchodná cesta pre kanadský plyn do Ázie.
Rekordy sa nezopakujú
Veľké nádeje vkladá malajzijská ekonomika aj do zvýšenia cien ropy a skvapalneného zemného plynu. Zdražovanie týchto komodít v Malajzii očakávajú v reakcii na rozhodnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu, ktorá koncom minulého roka odklepla zmrazenie ťažby čierneho zlata. A to aj napriek tomu, že samotná Malajzia členom tohto elitného klubu ropných exportérov nie je. „Zníženie produkcie by malo byť dostatočne vykompenzované vyššou cenou ropy. Bude to však tiež záležať od toho, či hlavní členovia organizácie budú dohodu skutočne dodržiavať a či bude zníženie produkcie dostatočné," hovorí pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics. Veľká časť vývozcov ropy totiž v priebehu minulého roka dosiahla svoje produkčné rekordy.
Malajzia však nemôže čakať, že ceny ropy budú opäť lámať rekordné hodnoty, ktoré mala pred vypuknutím veľkej finančnej krízy v roku 2008. „Bohužiaľ, nedá sa predpokladať, že by sa cena vrátila späť na hodnoty okolo 100 dolárov za barel. Mnoho analytikov vidí rovnovážnu cenu na hodnotách okolo 60 dolárov za barel. Cena se tiež bude odvíjať od aktivity producentov ropy z bridlicových nálezísk, pre ktorých bola nízka cena ekonomicky nevýhodná. Cena nad 50 dolárov by však mohla časť z nich opäť prebudiť k ťažbe, čo sa už do určitej miery deje. Títo producenti však budú zvyšovať svoju ponuku a tlačiť opäť cenu nadol," dodal Bohuněk.
Výhody pred konkurenciou
Hoci sa teda v zahraničných médiách môžeme čoraz častejšie stretnúť s označením Malajzie za ázijského technologického tigra, jej ekonomika sa stále bude spájať predovšetkým s ropou. „Niet sa čo čudovať, Malajzia má biznis s ťažbou ropy dlhodobo podstatne rozvinutejší než ostatné krajiny v regióne.
Veď prvé ložisko ropy v Sarawaku bolo objavené už pred viac než sto rokmi. Máme tak konkurenčnú výhodu v tom, že naše ropné zásoby sú oproti Singapuru alebo Thajsku neporovnateľne väčšie," pripomína Boon Keat Ngau, šéf koncernu Dialog.
Podľa neho úspech Malajzie spočíva aj v jej vynikajúcej geografickej polohe. „Leží medzi Indiou a Čínou, teda v regióne s troma miliardami ľudí. Zvýhodňuje nás to pred konkurenciou v ostatných častiach sveta. V Malajzii aj vďaka týmto veciam už dlhé roky podnikajú popredné zahraničné koncerny. My sme sa rozhodli, že im chceme ako súkromná spoločnosť poskytovať služby na vysokej úrovni. Práve tie tu totiž predtým trochu chýbali," uzavrel úspešný malajzijský podnikateľ.
