Napriek tomu ostáva Európska centrálna banka (ECB) opatrná a včera nechala úrokové sadzby na nule. Navyše sa eurobanka nedotkla ani kritizovanej zápornej depozitnej sadzby, ktorá ostala na úrovni -0,4 percenta.
Navyše centrálni bankári vo Frankfurte si nechali otvorené dvere na opätovné zvýšenie a predĺženie tlačenia peňazí v prípade ak sa ekonomike nebude opäť dariť. „Rast ekonomiky je ale stále len chabý, takže potrebuje podporu a brexit, čo je pre ňu nášľapná mína,“ vysvetľuje Andrej Arady, analytik VÚB. Podľa neho vylúčené nie je ani to, že sa kvantitatívne uvoľňovanie teda pumpovanie peňazí do ekonomiky bude aj nafukovať.
Politická nestabilita
Centrálni bankári sa obávajú najmä politickej nestability v Európe. Voľby budú v niekoľkých dôležitých krajinách eurozóny ako v Nemecku, Holandsku, ale aj vo Francúzsku. Mario Draghi, šéfa eurobanky, tiež naznačil v svojom prejave, že rast ekonomiky v eurozóne môže byť ohrozený.
Opäť zdôraznil, že eurobanka už vystrieľala skoro všetky svoje menové náboje a apeloval na politikov, aby robili urýchlene štrukturálne reformy v ekonomikách. Od politikov by šéf ECB rád videl aj viac investícii do infraštruktúrnych projektov a aby sa nespoliehala len na lacné peniaze z Frankfurtu.
Euro pred ohlásením úrokových sadzieb mierne posilňovalo voči doláru. Po prejave Draghiho európska mena voči doláru rýchlo zmazala všetky predošlé zisky.
Obavy z inflácie
Analytici očakávali najmä prejav Draghiho, ktorý sa dotkol aj zrýchľujúcej sa inflácie. Spomenul, že je spokojný s jej vzostupným trendom, čo je znak, že jeho politika začína fungovať. Rýchlejší rast cien by mohol povzbudiť centrálnych bankárov na prípadne skoršie uťahovanie politiky lacných peňazí. Analytici však odhadujú, že uťahovať sa bude až v septembri, ak sa bude ekonomika vyvíjať dobre.