Inflácia v eurozóne prekonala očakávania analytikov. No tentoraz to nebolo negatívne prekvapenie, ktoré donaha zoblieklo predikčnú neschopnosť centrálnych bánk, ako to bolo v roku 2022, ale, naopak, prekvapenie bolo na pozitívnej strane, teda smerom nadol. Celková miera inflácie v eurozóne v marci klesla na najnižšiu úroveň za posledné tri roky a jadrová inflácia očistená o volatilné položky cien potravín a energií je najnižšia za posledné dva roky.
A práve toto prekvapenie zvýšilo nádeje na zníženie sadzieb pred zasadnutím Európskej centrálnej banky, ktoré sa uskutoční druhý aprílový štvrtok v nemeckej centrále banky vo Frankfurte nad Mohanom.
O menovej politike v eurozóne, ktorej nastavenie výšky referenčných úrokových sadzieb je základná funkcia, rozhoduje Rada guvernérov ECB. V nej sú zastúpení štyria členovia exekutívnej rady ECB na čele s prezidentkou Christine Lagardovou a viceprezidentom Luisom de Guindosom a tiež všetci guvernéri národných centrálnych bánk členských krajín eurozóny. No nerozhodujú vždy všetci. Pravidlo rotujúcich hlasovacích práv znamená, že v apríli sa na hlasovaní nezúčastnia guvernéri centrálnych bánk Francúzska, Belgicka, Estónska, Írska a Fínska.
K hlasovaniu o závažných menovopolitických otázkach však dochádza zriedka. Rada guvernérov ECB rozhoduje konsenzuálne. To znamená, že je vypočutý každý hlas vnútri Rady bez ohľadu na to, či guvernér má alebo nemá hlasovacie právo v čase konania zasadnutia.
Rada guvernérov sleduje dosiahnutie hlavného cieľa ECB, teda udržanie cenovej stability v strednodobom horizonte. No prihliada tiež na širšie spektrum ekonomických a menových ukazovateľov. V súvislosti s infláciou je dôležitý tiež mzdový vývoj, ktorý je indikátorom potenciálneho rozdúchavania mzdovo-inflačnej špirály. Aj preto ECB začiatkom februára predstavila svoj nový predikčný model, ktorým mieni situáciu vo vývoji miezd monitorovať.
V exkluzívnom rozhovore pre HN guvernér litovskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov Gediminas Šimkus povedal, že „odmeny na zamestnanca rastú medziročným tempom presahujúcim päť percent“. No zároveň upozornil, že „nižšie zisky firiem začali zmierňovať inflačné účinky rastu miezd“. Šimkusove očakávania postupného spomaľovania rastu miezd výskumný model ECB potvrdil.
Zostáva vám 67% na dočítanie.