Ich primárnou tézou je vnímanie fiškálnej krízy v Grécku ako prvotnej rozbušky celej série defaultov vysoko zadlžených krajín, po ktorej bude nasledovať vlna defaultov domáceho bankového sektora.
Doteraz politikmi prijaté opatrenia ako aj kroky centrálnych bánk sú vnímané ako nedostačujúce a neschopné situáciu zastaviť. Dochádza len k oddialeniu nevyhnutného. Naplnenie týchto vízií by uvrhlo ekonomiky západných krajín do hlbokej a dlhodobej stagnácie na spôsob Japonska.
Na druhej strane stojí tábor „optimistov", podľa ktorých je situácia veľmi vážna, ale riešiteľná. Súčasné celosvetové hospodárske oživenie nie je ohrozené fiškálnym vývojom v malých krajinách na periférii, práve naopak, vďaka nemu ako aj prijatým opatreniam budú mať tieto krajiny šancu a čas svoje dlhy znížiť. Že trhy skutočne teraz obchodujú len jednu tému nádherne ilustruje nasledovný graf. Ten zobrazuje výšku korelácie vývoja cien jednotlivých akciových titulov z indexu S&P500. Tá dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 79%. Ceny titulov sa teda bez ohľadu na sektor v akom sú, či individuálne správy hýbu neobvykle veľmi spoločne.
Nemyslím si, že téza „deflačných deštruktivistov" je správna. Všetky zainteresované strany si uvedomujú kritickosť situácie a spravia všetko preto, aby k japonskému scenáru nedošlo. Snahám Eurozóny v boji s krízou pomáha aj konanie švajčiarskej centrálnej banky, ktorá konštantnými nákupmi eura intervenuje proti posilňovaniu kurzu franku. Nákupmi eura tak na trh dodáva likviditu, ktorú zatiaľ plne nesterilizuje. Enormný rozsah nákupov dokumentuje štatistika zahraničných rezerv centrálnej banky. Tieto rezervy vzrástli v máji vzrástli až o 79 miliárd frankov, čo reprezentuje neuveriteľných 15% švajčiarskeho HDP!
Trhy podporuje aj ECB, ktorá na svojom štvrtkovom zasadaní ponechala výšku základnej sadzby nezmenenú a to na úrovni 1%. Navyše v rámci podpory likvidity v bankovom sektore predĺžila neobmedzené trojmesačné repo tendre až do septembra tohto roku. Teda nie ECB, ale bankový sektor určí koľko likvidity v tendroch potrebuje resp. chce čerpať. Banka síce nezverejnila skladbu nákupov vládnych dlhopisov ku ktorému pristúpila po zverejnení 750 miliardového balíčka. Ale zverejňuje ich celkovú výšku, ktorá dosiahla až. 40,5 miliárd EUR. Banka zvýšila odhad rastu HDP Eurozóny pre rok 2010 z 0,8% na 1% vďaka rastu exportov podporených slabým eurom. Odhad rastu pre rok 2011 síce poklesol z 1,5% na 1,2%, ale je to viac než súčasný rast. Odhad miery inflácie sa opäť vďaka slabému kurzu eura zvýšil na 1,5% resp. 1,6% pre roky 2010 a 2012. To, že „deflační deštruktivisti" sa (pravdepodobne) pozerajú zlým smerom aj na poli inflácie svedčia posledné správy z Číny. Nemám na mysli tento týždeň zverejnené silné makro dáta (rast maloobchodných tržieb o 18%, medziročný prírastok exportov o brutálnych 48%,či výšku inflácie dosahujúcu 19 mesačné maximá), ale prípad firmy Foxconn. Foxconn kompletizuje výrobky pre hlavných výrobcov elektroniky (napr. Iphone pre Apple) a zamestnáva v Číne až 800 000 ľudí.
Po sérii samovrážd a protestov pracovníkov firma pristúpila k zvýšeniu miezd až o 120% na úroveň 290 USD za mesiac. Foxconn nie je zďaleka ojedinelý prípad a v súčasnosti v Číne prebieha viacero štrajkov vo veľkých firmách. Časy kedy ceny čínskych výrobkov len padali sa tak postupne končia. Tlak na rast platov s rozvojom čínskej ekonomiky bude len postupom času jednoznačne narastať. Západní spotrebitelia nemôžu očakávať, že celé bremeno zvyšujúcich sa nákladov ponesú iba výrobcovia cez stratu svojich profitov. Ceny importovaných výrobkov boli v minulosti jedným z hlavných kanálov, ktorým sa prenášal a stabilizoval pozitívny vývoj inflácie vo vyspelých ekonomikách. Jeho tok sa začína meniť.
Minulotýždňový komentár poukázal na rozdiel vo fluktuácii profitov a HDP. Sľuboval bližšie modelovať ich vývoj. Vzhľadom na nízku dostupnosť relevantných historických sa ako najschodnejšia ukázala cesta modelovania skrz indikátory vyjadrujúce pulz v priemysle. Nebudem čitateľov zaťažovať presnými koeficientmi, ale z pohľadu štatistiky na výkyv profitov amerických korporácií vplýva najmä výška objemu dodávok v priemysle, výška pracovného času v priemysle, monetárna politika centrálnej banky ako aj výška samotných profitov v predchádzajúcom období. Takýto model síce poskytuje viac informácií o fluktuácií budúcom profitov ako predpovede vývoja HDP, ale nestačí na plnohodnotnú predikciu.
Juraj Podracký analytik J&T Banky |