Oveľa zaujímavejšie ako posilňovanie JPY počas paniky však bolo jeho prekvapivé oslabenie v trhových podmienkach, ktoré k tejto udalosti viedli. Ochota riskovať od polovice apríla úplne jednoznačne upadala a dlhopisy začali významne rásť, zatiaľ čo kurzy väčšiny párov s JPY sa pohybovali v úzkych pásmach alebo dokonca stúpali.
Takéto správanie meny nie je normálne a vyžaduje si vysvetlenie, a to aj napriek tomu, že JPY nakoniec, keď už miera obáv dosiahla svoj vrchol, ostatné trhy s oneskorením dobehol.
Pre oslabenie JPY pred tým, než sa konečne ako bájny drak zo svojej letargie prebral, existujú dva možné dôvody. Po prvé, zrod tejto nedávnej krízy v podobe rizika štátneho bankrotu na periférii eurozóny nastolil otázku riešenia štátneho dlhu vo všetkých krajinách. Preto stráca Japonsko, ktoré je z hľadiska percentuálneho pomeru k HDP najzadlženejším krajinám sveta (cez 200 %), všetka dôveryhodnosť a investori sa mu možno z tohto dôvodu v čase, keď grécka dlhová kríza vrcholila, vyhýbali. Ak ako meradlo použijeme ceny CDS (ktoré rastú s tým, ako rastie vnímané riziko platobnej neschopnosti niektorého štátu), ceny japonských CDS naozaj zamierili nahor rýchlejšie ako v prípade USA.
Nepresiahli síce úrovne, ktoré dosahovali posledný (približne) rok, ale záujem o túto problematiku bol tento krát zrejme oveľa intenzívnejší. Sekundárnym dôvodom oslabenia JPY bola možná rastúca nervozita trhu ohľadom situácie v Číne, kde sa úrady snažia sprísniť úverovú politiku a vyrovnať sa s bublinou realitných aktív a prehrievajúcou sa ekonomikou vo všeobecnosti. Tento vplyv bol však v celom spektre faktorov asi tým najmenej významným.
Teraz, keď sme sa konečne dočkali vzostupu JPY v dôsledku nižších výnosov a rozkolísanejšieho akciového trhu, je otázkou, či sa vrátime do starých koľají oceňovania JPY alebo či bude problematika štátneho dlhu tejto mene strpčovať život aj naďalej. Predpokladáme, že okamih konfrontácie démonov štátneho dlhu leží na časovej osi niekde v hmle za horizontom našej 12-mesačnej predpovede, aj keď by to na menu vzhľadom na jej historické koreláciu s úrokovými sadzbami atď. mohlo i naďalej pôsobiť ako brzda, takže vo všeobecnosti očakávame, že ak sa do popredia opäť dostane averzia voči riziku a ak výnosy dlhopisov zostanú pod pokrievkou, JPY bude relatívne stabilný.
Prognóza pre nasledujúcich 12 mesiacov vychádza zo základného predpokladu, že japonská byrokracia nepresadí žiadne zásadné politické zmeny a že stanovenie výmenného kurzu JPY bude z veľkej časti ponechané pôsobenie trhových síl. Je tu však veľké riziko, že postupom času dôjde pri "japonskom modeli" konečnej deflácie a nízkych sadzieb k paradigmatickému posunu. Japonsko je zaťažený najväčším dlhovým bremenom na svete, čo je možné len vďaka jeho šetrnému a úspornému obyvateľstvu. Demografický vývoj však ide proti udržateľnosti síl, ktoré umožnili, aby sa verejný dlh Japonska vyšplhal na tiesnivých viac ako 200 % HDP, ako je tomu dnes.
Buď bude potrebné nechať celý systém skolabovať na základe pôsobenia trhových síl, alebo sa japonská byrokracia bude musieť odhodlať k devalvácii JPY monetizáciou dlhu alebo inými prostriedkami, čo je myšlienka, ktorá si už vo vládnucej Demokratickej strane našla svojich zástancov. Z dlhodobého hľadiska nevyznieva pre JPY priaznivo žiadny zo scenárov. Otázkou je, či "z dlhodobého hľadiska" v tomto prípade znamená budúci rok alebo obdobie o 2 roky, alebo dobu za päť a viac rokov. Zatiaľ by nás zaujímalo, či nedávnu rozpoltenosť správania JPY pripísať istému vnímaniu devalvácie ako Damoklovho meča visiaceho nad touto menou.
Alternatívny scenár: Základný alternatívny scenár by predpokladal slabší JPY, než aký v blízkej budúcnosti očakávame, obzvlášť ak sa úrokové miery v krátkodobom výhľade pridajú k rizikovému apetítu a zamieria aj nahor.
John F. Hardy stratég trhov FX Saxo Bank www.saxobank.sk |