Investori totiž v neistých časoch stále viac prahnú po zlatých prútoch a banky už nemajú ich poklady kde uskladňovať.
Obchodníci hromadia zlato v rekordných objemoch a tlačia cenu drahého kovu nahor. Väčšina komerčných bánk sa však svojich rozľahlých trezorov zbavila v 80. a 90. rokoch a dnes sa predbiehajú v tom, kto ich bude mať viac a ponúkne tak svojim klientom lepší servis. Zvýšený dopyt po zlatých prútoch, tehlách i minciach totiž urobil z bankových trezorov dobrý biznis. Banky si podľa denníka Financial Times za uskladnenie zlatého imania účtujú ako poplatok malé percento z hodnoty uloženého zlata.
Už spomínaná banka JP Morgan tak postavila nový trezor v Singapure, Deutsche Bank a Barclays Capital zvažujú otvorenie nových trezorov vo svojich londýnskych pobočkách.
Miesta sa nedostáva hlavne preto, že ľudia si kupujú radšej zlaté tehly namiesto toho, aby svoje peniaze investovali do finančných kontraktov podporených cenou zlata alebo akcií ťažobných spoločností. Súkromní sporitelia podľa konzultantskej spoločnosti GFMS držia 30 tisíc ton žltého kovu, čo predstavuje viac ako šestinu svetových zlatých zásob. Prvýkrát v histórii je tak v rukách drobných klientov viac zlata, ako vlastnia centrálne banky.
Na Manhattane okrem už spomínaného sejfu JP Morgan Chase, ktorý sa otvoril minulý mesiac, môžu investori svoje zlato uložiť v trezoroch bánk HSBC a Bank of Nova Scotia aj v priestoroch newyorskej centrálnej banky.
